...so stopercentnou istotou tieto strany:
Smer-SSD
(Ten technologický prídomok ma vždy dostane!) Je ľahké vymenovať dôvody, prečo nevoliť túto (ozajstnú) pliagu, dôvody boli mnohokrát popísané a už aj súdne zdokumentované. Ťažko prísť s niečim originálnym, tak len zhrniem:
Majstri populizmu - všetky strachy, obavy, neistoty, hnevy a nádeje obyvateľstva dokáže táto strana vyhmatať a neomylne na ne zamieriť svoju komunikáciu. Dokonca aj OĽaNO pri nich v tejto disciplíne vyzerá ako pragmatická strana (nie, nie sú)
Korupcia, klientelizmus - Mečiar ticho závidí, on na to išiel zbíjačkou - títo si tú systematickú lúpež inštitucionalizovali
Zhnednutie. Nie som si istý, či definitívne, ale aktuálne to vyzerá, že áno. Kto dokáže vykrádať voličov od Republiky, musí byť hnedší ako Republika sama. Začalo to obhajobou Mazureka (aj keď už dávnejšie mali nejeden rasistický šplech), nateraz končí potriasaním si rúk s Uhríkom, Sujom.
Rusko je múdre, ... a podobné hrôzy. Blaha bol kedysi iba exot v rámci strany, ale za posledné dve volebné obdobia vyrástol. A vyrástol iba preto, že SMER vycítil, pochopil, vyšlo mu z prieskumov (pozri prvú odrážku), že je to talent. Boľševický talent, akého by závidel aj Gejza Šlapka. Navyše všetko na pozadí vojny Ruska proti Ukrajine - teraz byť na strane agresora je stonásobne viac zradcovské a odsúdeniahodné. Aj tu však neviem, do akej miery je to spôsobené vyššie spomenutým populizmom a programovým vykrádaním voličov Republiky. Veď ešte nedávno Fico básnil o Slovensku v jadre EÚ, najvyššou prioritou bolo úspešné predsedníctvo v Rade Európy (a okaté hlásenie sa k spolku (moje nervy!, tá hanba!) Priatelia kohézie...)
Progresívne Slovensko
Ešte pred tým, ako vymenujem dôvody, prečo PS voliť nebudem, predošlem, že Progresívne Slovensko je najvoliteľnejšia strana z celého tohto zonamu. Ale stále platí, že ju voliť nebudem, lebo:
Zaradenie. Je to skrátka ľavicová strana. Nadarmo sa ju snažia od tohto zaradenia očistiť, je to ľavicová strana. Ja vlastne ani nerozumiem, prečo sa tomu pomenovaniu bránia a prečo ich média tvrdohlavo za stredopravú stranu označujú. Dokonca v nedávno zverejnenom kompase bolo PS zaradené tesne vpravo od stredu. A pritom je to (pre mňa) jasné: sú za silný (a hlavne veľký) štát, mnohí z ich prominentných predstaviteľov nikdy v súkromnej sfére nepôsobili - ak áno, tak na zákazkách štátu, EÚ fonodoch a grantoch a z takejto perspektívy aj na celý podnikateľský sektor hľadia.
Osoby. Šimečka to vyvažuje, ale aj tak je to strašidelné. Hovorím o garantoch jednotlivých programových kapitol. Štefunko pre hospodárstvo, klimtickú krízu, verejnú správu - renesančná osoba! Potom ten nešťastný Hojsík... Je to bývalý pracovník a aktivista Greenpeace, čo by mohlo stačiť. Ale aby som bol konkrétny, vyberiem jeden príklad jeho hujerstva z nedávnej minulosti. Martin Hojsík postol na facebooku stranícky príspevok k aktivite týkajúcej sa príležitosti zarobiť na bezpečnom spaľovaní rádioaktívneho odpadu zo zahraničia. A ako v jeho poste vidno, nevenoval sa argumentom proti tejto príležitosti, namiesto toho svoj stručný post okorenil ilustračným obrázkom krajiny, v ktorej sa váľajú sudy s radioaktívnym odpadom. Hra na city. Aktivizmus. Manipulácia. A to je iba jeden z mnohých príspevkov tohto akože odborníka na ekológiu Progresívneho Slovenska. Nespomeniem si, či existuje jeden jeho výstup, pri ktorom by som nepocítil sprostredkovanú hanbu.
Okrem čelných kandidátov PS sú však zaujímaví hlavne tí, ktorí nie sú zatiaľ až tak na očiach. Nevravím, že nasledovná analógia nepokrivkáva, ale spomeňme si na to prekvapenie, čo za indivíduá dostalo do parlamentu v roku 2020 OĽaNO. Obávam sa, že podobné prekvapenie nás čaká opäť, hlavne ak sa PS dostane do vlády a teda do NR SR zasadnú náhradníci.
Progresivizmus. Nie, PS nie je extrémistická strana. Dokonca nie je ani zďaleka tak "progresívna", ako to môžeme vidieť v USA alebo v západnej Európe. Napriek tomu už presakuje tá zmes woke, rovnostárstva, chute nútiť, čo je správne, ako žiť a čo je dovolené a čo sa musí zakázať. Nový jazyk, nové kategórie, nové "práva", menej slobody.
Hlas-SD
SMER-SSD sequel. Dlho sa Pellegrini snaží odlepiť zo seba nálepku SMERu. Avšak vždy, keď ide do tuhého, novú fasádu, o ktorú sa snaží, prebije starý základ. Či už je to Obranná zmluva s USA, "Čurillovci", alebo stíhanie nominantov SMERu z čias, keď bol ešte HLAS aj de iure SMERom. A teda pri vymenúvaní dôvodov, prečo HLAS voliť nebudem, čitateľa odkážem na (minimálne prvé dve) odrážky pri Smer-SSD.
Republika
Hnedý hnus, čo sa snaží premaľovať sa na béžovú (okrem Suju, ten nadobúda až sivastý odtieň). Tu je škoda drať klávesnicu, dôvody sú jasné. Je to strana prospechárov, populistov, antisystému a proruského nacionalizmu.
OĽaNO a priatelia (Kriste!)
Matovič, Šudík, Šípoš, Ševčík, Kuriak, Záborská, Vašečka, Pročko, Krajčí, Magušin, Mikulec, Leščáková, Kučera, Fecko, Jurínová, Šofranko, Kyselica, Mrva, Raník, Galko, Remišová, ...
Sputnik V
Plošné testovanie
Bläkaut
Vytrhnutá demisia
Potraty
Očkovací bonus
Očkovacia lotéria a pani Zuzana zo Solivaru
Fond pomoci
200EUR na dieťa - prelomené veto prezidentky a schválenie s pomocou náckov
500EUR za účasť pri voľbách
Hanba v zahraničí
...
Netreba viac. Stačí iba takto sucho vymenovať, každý si pamätá.
Sme rodina
(Pre mňa od ich prvého pôsobenia v parlamente iba SMER-Odina)
Krajniak a.k.a. Posledný križiak. Wannabe generál SNP II a Piers Morgan z Wishu v jednom. Multidisciplinárny génius, ktorý z bezpečnostného experta bez mihnutia oka preskočil na post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Prvé, čo na poste spravil, bolo, že vyhodil kohokoľvek, kto mu smrdel liberalizmom. Vzápätí najal Romana Jocha. Šedá (nahnedlá) eminencia a ideový guru "hnutia".
Pčolinskí. Bratia v triku. Trik je v tom, ze od čias protrestov Gorila, kedy som ich zaregistroval prvý raz, ich nemôžem vystáť. Arogancia spojená s nadutosťou, drzosťou a sedláctvom.
Boris Kollár. V spojení s Krajniakom najbizarnejšia postava SMER-Odina. Mne je jedno, koľko detí Kollár má. Je mi jedno, s koľkými ženami ich má. Ale v kombinácii s Krajniakom ide o dvojicu, ktorá vzbudzuje smiech, plač, smiech, hnev, smiech, odchod. Okrem tohto je Kollár komunikátorom všetkých bŕzd reformných snáh bývalej vlády (OSN, Súdna mapa, Zonácia národných parkov, §363, ...)
Patrick Linhart (medzčasom Hlas-SD). Túto postavičku spomínam, lebo bol kupodivu schopný vydieraním koalície pretlačiť také skvosty ako Potravinový semafor, alebo rozšírenie časti cesty v Nových Zámkoch v smere a úseku, kde nezvykli byť žiadne dopravné problémy. Trestne stíhaný. Ale to nie je bug, to je feature tejto chásky.
Kresťanskodemokratické hnutie
Majerský. Ďalší z množstva takých, čo sú sami prekvapení, keď počujú, čo im akurát vychádza z úst. Ako vtedy, keď prezradil, ako bola financovaná kampaň Kusého, alebo nedávno, keď oba fenomény - korupciu a LGBT - dal na rovnakú mieru zla pre spoločnosť a označil za pliagu.
Ideológia. Mať náboženstvo priamo v názve je síce v ich prípade odvážne, úprimné a pre ľudí (Trkvas prepáči krádež sloganu), ale hlúpe a hlavne neprípustné. Náboženská viera, ktorej korene v takmer nezmenenej forme pochádzajú z Doby železnej, nemá miesto v civilizvanej krajine. Nemá. Bodka.
História. Napriek nejednej pozitívnej úlohe v dejinách Slovenska po roku 1989, nesú si KDHáci aj batoh plný korupcie, spolupráce s HZDS, SMERom, SNS a nielen na regionálnej úrovni.
Slovenská národná strana
Čokoľvek má v názve "národná", nemá u mňa šancu a tu by som teda mohol skončiť, ale pár slov týmto tragédom predsa len venujem.
Andrej Danko. Tento priekopník dadaizmu v našich končinách je rovnako smiešny ako nebezpečný. Smiešny ústnym prejavom, nebezpečný príklonom k Rusku a dravosťou pri kradnutí verejných prostriedkov.
Osoby. Od Slotu, cez Mórica, Prokeša, Malíkovej-Belousovovej, Hrnka, Matečnej, Andela až po dnešných Tarabu a Tabák: všetko velikáni ducha a dlhých prstov.
Demokrati
Strana, ktorá sa pýši tým, že vznikla za účelom spájať drobné demokratické strany, pričom vieme, že vznikla oddelením sa od OĽaNO, aby pozbierali hlasy ľudí, čo už neznesú ani pohľad na Trkvasa.
Eduard Heger. Potulný kazateľ, dobrý človek, hlásajúci kultúru úcty, bojujúci proti kríze chaosu, plačko, čo v telke žobroní o deň naviac v role premiéra, člen vedenia OĽaNO, ktorý roky trpel všetky pestvá Trkvasa, pštros s hlavou v piesku kedykoľvek, keď sa od neho očakáva akcia.
Jaroslav Naď. Minister obrany Igora Matoviča. Klamár, podrazák. Dôkaz, že podliaci sú aj na strane prozápadne mysliacich ľudí.
Andrej Stančík - Smelý zajko v Afrike. Za post na ministerstve zahraničných vecí neváhal hlasovať s náckami.
Ostatné strany s aktuálnymi preferenciami pod 4% by som nevolil tiež, ale nestoja mi za námahu, aby som zdôvodňoval moje rozhodnutie. O to zaujímavejšie by mohlo byť popísať dôvody, prečo budem voliť stranu, pre ktorú som sa rozhodol. Ale o tom snáď nabudúce.
Kto dočítal až sem, zaslúži si sójový suk.
