Bývali sme v kempe v juhofrancúzskom mestečku Sainets Maries de la Mer a odtiaľ sme každé ráno chodili autobusom po národných parkoch, pamiatkach, splavovali sme rieky a podobne. Aj keď Francúzske pláže nie sú na celodenné leňošenie, zdalo sa mi nemysliteľné neisť si ráno okolo piatej a večer okolo deviatej, keď sme sa vrátili z túry zaplávať do mora.
Vychladené pivečko so sebou, jedna cigaretka, dvakrát si zaplávať a nazad do bungalovu.
Odchádzali sme pred ôsmou, manželka a priatelia sú drichmoši a tak som ešte stihol sprchu, navariť kávu, nachystať bagety, dať si s rozospancami prcka ( slivovičku si doniesol každý ) a hurá do autobusu.
Predposledný deň som si ale poranil nohu a s kúpaním bol koniec, takže čo s tou nespavosťou? No čo už, pri mori aj o piatej ráno niekoho nájdete, a keby nie, čo vám tam chýba.
vôbec nebolo tak chladno, ako to vyzerá, niekto si tu pláve so psíkom
proti vychádzajúcemu slnku sa zle pozerá
ale jednému z dvojice rybárov to zjavne nevadí
a tomuto skoro až gýču som neodolal
vo dvojici to je predsa len veselšie a slniečko hreje z boku
obraciam sa za hlukom lodného motora a zase hľadím do slnka, čln je vpravo a vidno ho až po zväčšení obrázka
medzitým druhý z "lovcov" nahadzuje udicu
poberám sa nazad a tu nájdem aj "zberača", na rozdiel od rybárov, veľmi láskavo na mňa nehľadel
čosi zažiarilo, ach nie je to zlatá retiazka
Saintes Maries sa pomaly prebúdza, otvárajú sa prvé obchody a ja sa ponáhľam po čerstvé bagety
zrazu mi je ponúknuté asi to najfrancúzkejšie čo sa dá rozpamätať z francúzskych filmov šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov- dve Francúzsky a stará citroenka, ešte mi aj zapózovali
no ale, iní už makajú, rýchlo do obchodu a na kávu
