Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Zo západu slnka nebolo nič. Postával som na Kráľovej hore, pozeral sa na mrákavy nad Hainburgom a občas som niečo odfotil. Asi tridsať metrov poniže sedela nejaká dievčina a čosi čítala. Jej neposedný psík ma bol párkrát skontrolovať, či nebude so mnou väčšia švanda. Evidentne sa mu chcelo hýbať. Keď som sa napokon o 20.25 otočil že pôjdem nazad, zbadal som niekoľko trsov krásnych modrých kvetov a vybral sa k ním. Štvornohý kámoško so mnou a tak sme asi spolu vyplašili srnu. To som ale zistil až doma, bol som vtom, že fotím zajaca, bola väčšia tma ako sa zdá na fotkách. Kámoško beznádejne fujazdil za srnou a potom sa vrátil k dievčine, ja som do 20.34 ostal pri kvetoch a nevedel sa nasýtiť modroty. Vyhnali ma prvé kvapky.
