Lebo, aj keď orezávané stromy boli opáskované výstražnou páskou, ľudí zaujatých rozhovorom to príliš neupozorňovalo na to, že nad ich hlavami niekto bdie a robí niečo v ich prospech. Ani uponáhľaní jednotlivci neodpútali zrak od mobilov. Nikto by nemal byť v meste sám, ak je pripojený na sieť, či pripútaný k práci.
Len jedna pani zamrmlala niečo v tom zmysle, že...“tak! treba všetko vyrezať.“ Cítil som v tej poznámke nesúhlas s opilovaním stromov na Františkánskom námestí v Bratislave. Odporučil by som ju do Pečianskeho lesa, džungľa sa dá nájsť aj v intraviláne hlavného mesta. Možno práve Pečianský les intravilánom nie je, ale viem, že niekto by chcel aby bol. Stromy na Františkánskom námestí sú podľa mňa do mestského prostredia prerastené. Bolo by dobré čím skôr vysadiť nové, aby o nejakých 15 alebo 20 rokov, ak bude nutné staré stromy odstrániť (?), nevznikla spúšť a prázdnota.
Treba tie stromy ošetrovať. Nie dosť, že som si dnes na rozbitej dlažbe Starého mesta opäť raz bolestivo pripomenul kurie oko. Nepotrebujem, rovnako ako tá ufrflaná pani lesov, hôr a panelákov, aby mi na hlavu spadol suchý konár, nebodaj aj s imelom. Kto by ma potom pod ním bozkával?
