7.9.2010 ráno som to skúsil po tej petržalskej strane. Môj zámer ísť popri toku Dunaja mi hustý, bez mačety často nepriechodný porast znemožnil. Čo bolo v tieni, to sa podobalo na živý plot, čo na slnku, to zas bolo husto potiahnuté psím vínom. Prakticky som nevidel kam kladiem nohu a cez niekoľko hektárovú kedysi vyrúbanú plochu som išiel asi pol hodiny. Tam niekde sa ako duch vynoril mlčanlivý bezdomovec s neuveriteľne špinavou bandaskou. Asi si išiel po vodu do rieky, na pozdrav nereagoval, bohvie kedy sa naposledy s niekým rozprával a čo sa mu za celý ten čas preháňa hlavou. Neskôr som objavil aj jeho igelitový príbytok, ale som sa trošku bál ho odfotiť, stále som mal predstavu, že ma z húštia niekto sleduje.
Niekde na pol cesty som už aj uvažoval že to vzdám a vrátim sa, len ma odrádzal ten namáhavý terén už zdolaný a veril som, že ďalej to už bude lepšie. Figu borovú, pokračoval som kačákmi, ak sa dalo prejsť päť šesť krokov vzpriamene, gratuloval som si. Preto som sa ťahal ako to psie víno za každým kúskom presvitajúceho slnka nech sa môžem vyrovnať. Tak som sa dostal na dosť dlhý vykosený úsek približne medzi botelmi Fairway a Marina. Vykosený kvôli akýmsi lodníckym značkám, ináč neviem kto by sa tam trepal s kosačkou.
Pomníček mi udrel do očí z diaľky a veľmi ma prekvapilo, keď som sa dozvedel čo sa tu stalo pred 101 rokmi a troma dňami. Normálne ma zamrzelo, že som ho neobjavil do roka a do dňa.
NA TOMTO MIESTE NAŠLI SVOJU SMRŤ
PRI VERNOM VYKONÁVANÍ SVOJEJ SLUŽBY
4. SEPTEMBRA 1909
V DôSLEDKU VÝBUCHU MÍNY
NADPORUČÍK KARL HOFER, SLOBODNÍK
KARL SZEDLMAYAR A NIŽŠÍ PRIESKUMNÍK
STEFAN KOVACS.
VŠETCI TRAJA PATRILI K POINIERBATALLIONS Nr. 1
Poslal som fotky do Bratislavských Novín, ale akosi ich to nezaujalo. Neskôr, keď vyšla Tretia kniha o Bratislave od Pavla Dvořáka, poslal som krátky mail a fotky aj jemu. Odpoveď prišla druhý deň ráno a keď som o necelý rok neskôr zbadal pána Dvořáka v Kremnici pripomenul som sa mu a chvíľu sme sa o tom pomníčku porozprávali. Jemu sa to zdalo naopak veľmi zaujímavé.
Takže, maličký príbeh z bratislavských dejín. Zaujímalo by ma, či žijúci potomkovia tých troch vojakov, musela by to byť už štvrtá či piata generácia, vedia čo sa to pred vyše sto rokmi vlastne stalo.
