Leží asi 20 km južne od Avignonu, v departemente Bouches du Rhône, na úbočí pohoria Alpilles. Antické pamiatky sú približne kilometer od mesta, na parkovisku pri nich nás vysadil autobus a francúzsky spoluorganizátori nás už čakali s bicyklami. Som v podstate rád, že to domrvili. Prichystali menej bicyklov ako bolo treba, nesedel počet mužských a ženských, zopár ich bolo pokazených. Dal som prednosť dychtivejším športovcom a postupne sa naša skupinka začala rozpadať. Jedni zamierili do pôvodne keltsko- ligúrskeho opida, neskôr rímskeho mesta Glanum s liečivými prameňmi. Druhí sa vytrácali do neďalekého kláštora a nakoniec sme sa tam vybrali tiež. Že je miesto spojené s Vincentom van Goghom sme nevedeli, o to viac nás to príjemne prekvapilo. Zdržali sme sa tam viac ako hodinu a keď sme sa vrátili na parkovisko, s výčitkou v očiach nás tam ako posledných čakali sprievodcovia a víťazoslávne nám ponúkli posledné tri bicykle. Kým manželkin bol v poriadku, na zvyšných dvoch zase čosi blblo a keď sa mi ponúkli, že z dvoch pokazených dajú dokopy jeden perfektný poďakoval som im a peši sme odišli do Saint- Rémy na kávu.
Mauzóleum je z druhej polovice 1.storočia pred našim letopočtom. Vraj ho postavili treja synovia Sextus, Lucius a Marcus svojmu otcovi Juliovi, ktorý toto meno prijal od Cézara pri udelení rímskeho občianstva za výdatnú vojenskú pomoc pri upevňovaní rímskej správy na Gáliou.
Na štyroch reliéfoch sú vojnové výjavy opisujúce skutky onoho Julia. Korózia kameňa vytvára zvláštny efekt. Pôvodne hrdinsky stvárnení bojovníci, ktorí snáď aj mali budiť rešpekt, vďaka očným zreničkám vyvŕtaným v kameni, po jeho úbytku pôsobia neprirodzene veľké a tak dávajú postavám takmer komixoví vzhľad a sú o niečo ľudskejší.
Triumfálny oblúk je o niečo mladší, z čias vlády Augusta. Bol údajne súčasťou hradieb opevneného mesta Glanum a je najstarším vo Francúzsku.
Areál s dvoma belostnými stavbami v slnku oslepuje, fotogenický je z každého uhla.
Pred kláštorom nás očakáva socha neuznaného maliara, vyfotil sa pri nej snáď každý.
Priečelie kláštora augustiánov z 12.storočia. Po stavebný materiál si nechodili ďaleko, Glanum je od roku 260 opustené. V jednej časti je stále ústav pre opateru mentálne postihnutých, v 19.storočí to bolo niečo ako psychiatrická liečebňa.
Veľké množstvo detailov slnečnej krajiny, ktorá tak učarovala van Goghovi. Kvety sú na každom kroku.
Krížová chodba, alebo rajský dvor. Priestor pre tiché rozjímanie v uzavretí múrov sa tu javí ako niečo lákavé.
Galérii a obchodu so suvenírmi, ktorého súčasťou sú aj kópie van Goghových obrazov od rôznych autorov dominuje poprsie van Gogha, myslím, že autorom je Zadkine.
Toto je izbička v ktorej od mája 1889 do mája1890 Vincent býval. Či je zariadenie pôvodne neviem, ale málo ktorý nábytok pôsobí tak „vangoghovsky“.
Kúpeľňa bola spoločná.
Cez zamrežované okno mal Vincent takýto výhľad, rok mohol sledovať premenu svetla a farieb provensálskeho neba. Keďže nebol väzeň, určite to celé tisíc krát prekrokoval.
Klenutým portálikom prejdeme do jednej z kláštorných záhrad, jedinej prístupnej verejnosti.
Pohľad na kláštor od záhrady, prvé okno z ľava na prvom poschodí s hrdzavejúcou mrežou je Vincentova izbička. Levanduľa nás samozrejme sprevádzala aj tu.
Rodné mesto má samozrejme po svojom slávnom občanovi pomenovanú ulicu.
Mestečko je neveľké, rozťahané po údoliach a svahoch. Porovnanie s Pezinkom čo do počtu obyvateľov možno trošku pokuľháva. Saint- Rémy bude asi menšie, niečo ako panelák som teda nepostrehol.
Káva na terase, otrasne drahé tretinkové pivo, všade usmiatí domáci, aleje platanov, bol som rád, že sa neplaholčíme na bicykloch. Fasáda s belasými okenicami a okná plné plyšových medvedíkov sa v podstate vyrovná zážitkom zo stretnutia s pamiatkami. Človek sa tu cíti hrozne fajn.
