Horší deň si učitelia vybrať nemohli. Zodpovední horekujú, že takto, voľbám na dohľad, je to zbytočné a márne; kontraproduktívne a vlastne tiež neoficiálne. Z čoho vyvodzujú, že sa vlastne nič nestalo. Ako keby vývody zodpovedných nečpeli podozrivo rovnakým nádychom nevšímavosti, či sa už niečo deje alebo nie.
Tí ešte zodpovednejší prišli dnes na nebezpečne klzké námestie do Bratislavy, aby do primŕzajúceho dažďa vyslovili nespokojnosť so situáciou svojou a aj tou všeobecnou. Nutné je priznať, že tí najzodpovednejší ostali so svojimi deťmi, ak len nenašli žiaden iný spôsob, ako im pokaziť nečakané prázdniny.
Nevľúdne počasie, aké nám bolo dnes nadelené, si vyžiadalo opatrný krok a ochranný dáždnik nad hlavou. Uponáhľaná a pretechnizovaná doba, akú je nám dnes súdené žiť, sa nezaprela v rozmarnosti zachytávaného vizuálu, pretože taká možnosť tu je, pretože obrázky sú žiadané, pretože nebudem asi jediný, kto ich ponúkne.
Bez mučenia priznám, nevydržal som tam dlho. Prišiel som v predstihu, zahájenie sa mierne opozdilo, mizerne som sa obliekol a tak po prvom „zvonení“ ktoré štrajk zahájilo, išiel som skrehnutý niekam osušiť aparát a zohriať hrdlo. Môj odhad účasti je niekde medzi dvoma až troma tisíckami na námestí, keď som okolo štvrť na dvanásť odchádzal. Ťažko to odhadnúť pre tie ambrély.
Rukavica hodená alebo zdvihnutá? Kto to dokáže dnes zodpovedne tvrdiť?
A kto sa nad tým zamyslí?
