Najprv si ujasnime, že z rýdzo slovenských produktov variť nebudeme. Museli by sme si vyžrať hlavne Tatry a ani by nám to asi veľmi nešmakovalo. Pre ingredienciu naozaj a neochvejne slovenskú, čo sa živočíchov len na Slovensku žijúcich (endemitov) týka, musel by šéfkuchár Ander Danko prešnorchlovať tatranské vody a loviť miestne ulitníky. Spestriť by to mohol alopiou zádielskou zo Slovenského krasu a ostatnými slovenskými endemitmi, čo sú všetko bezstavovce ako ulitníky, dážďovky, kôrovce a mnohonožky. Po vzore Romany Tabák sa ale asi do tatranských vôd nevrhne. Na druhej strane, čo by jeden stožiar nevykonal pre svoj sen?
Mohli by sme ešte požrať kamzíky a svište. Jedni aj druhé, označované ako vrchovské a tatranské, žijú dlhodobo izolované od svojich karpatských príbuzných a tak majú s nimi málo spoločného. Sú teda naše, slovenské. Rovnako ako mlok karpatský. Ten by mal tróniť v aspiku slovenskej studenej kuchyne. Takúto misu by sme mohli ozdobiť hmyzom slovenským- efemérou podenkou veľkou, chvostoskokmi, fúzačom zemolezovým a behúnikom bakari.
No dobre, ako na tom budú naši vegetariáni? Tiež nič moc, poviem vám. Jednak, ide podobne ako pri živočíchoch, o prísne chránené rastliny aj lokality. Ale tie názvy sú úžasné. Vyberiem len tak spakruky: lomikameň trváci, mak tatranský, bodliak laločnatolistý, ometlina smutná...joj, až hladné srdce slovenské zapiští, to by bolo onakvejších názvov pre šaláty, nie kadejaká čínska kapusta.
Toto som si samozrejme musel niekde pozrieť, tak aspoň niektoré zdroje:
https://www.treking.cz/priroda/rostlinne-endemity-na-slovensku.htm
https://www.teraz.sk/slovensko/medzi-endemitmi-zivocichov-prevladaj/610107-clanok.html
Ak teda musíme variť medzinárodne, vráťme sa aspoň k slovenskej terminológii varenia. Verím, že pravému Slovákovi v zástere a s vareškou nerobí problém orientovať sa v kulinárskych výrazoch, ako ich uvádza Prvá Slovenská Kuchárka, vydaná tlačou Rovnosti Ľudu, sídlom na 18. Západnej ulici 1510 v Chicagu, Illinois, USA. Mali by sme preto všetci po našich predkoch vedieť:
Sautirovať, mijotirovať, brajzirovať, marinovať, plameniť, blanžirovať, drezirovať, degrozirovať, pasirovať, bardirovať, desojsírovať, dežorzirovať a hajtlovať. Kotleby požierajúce hlavne kebab by si posledný termín nemali mýliť so svojim obľúbeným hajlovaním. My všetci roduverní predsa vieme, že ide o odblanenie zajačového či srňačieho chrbáta alebo stehna tak, že keď sa ono k pečienke uhotuje, blanu stiahneme umne a mäsko ostane neporušené v celku. Veď zajac a srnec je bežná slovenská poživeň, nikto iný s tou zverinou nenarába. Zostavme si teda menu podľa šéfkuchára Andera Danka z chýrnej a pre slovenské potreby usporiadanej Prvej Slovenskej Kuchárky. Keď sa v ďalekej Amerike chceli ňou obohacovať naši ťažko pracujúci predkovia, neochudobňujme sa my polotovarmi zo západných zahraničných reťazcov. A ostaňme aj pri pôvodnom pravopise:
Modzgová polievka
Z jakéhokoľvek hoväda modzgy vymyjú sa z krvi (dežorzírovanie) v studenej vode a blanka z nich sa zoberie (hajtlovanie). Do kastróla dá sa kus čerstvého masla, doň sa dá drobne pokrájaný zelený petržlen s cibuľou a v tom sa nechajú modzgy spolu užiariť. Na listy pokrájaná žemľa užiari sa na mäkko, dá sa k modzgám a celé sa zaleje polievkou, nechá sa zakryté variť, pretrie sa cez sito a odloží sa na horúče miesto. Osobitne v polievke uvarí sa na mäkko ryža, pričom celá ostať má; pár na tvrdo uvarených žĺtkov z vajec pretrie sa cez sito, dá sa spolu s ryžou do misy a na to sa vyleje prichystaná polievka.; okrem toho na rezánky pokrájaná a vysmažená žemľa dá sa osobitne na tanier a na stôl.
Na rošte pečené barančie hlavy
Očistené hlavy cez poly preťať, jazyk spomedzi zúbkov von vytiahnuť, očistiť a umyť, hlavu spolu složiť, motúzom sviazať, v polievke na mäkko uvariť, von vzaté rozdvojiť, kosti pozorne povyberať, k udržaniu modzgov v celosti položiť na ne zo žemle vykrojený lístok, všetko posoliť, celkom pomastiť, žemľovými omrvinkami posypať, na rošt poklásť, z oboch strán na žlto opiecť, na misu poklásť a pridať pripravenú strapačku a gaštany.
Verím, že takto rýchlo a jednoducho pripravená polievka a hlavné jedlo zachutí každému a ani sa múčnika žiadať nebude. Tak si hneď umyjeme zúbky, nech sa máme ako a čím vysmievať prehnitému zahraničiu.
Prášok na zuby
Čistenie zubou není u nášho ľudu obvyklé. A predsa, zuby sú jedným z najpotrebnejších ústrojov. Každý človek má dbať na svoj zovňajšok. Tak ako sa usilujeme mať vždy ruce čisté, mali by sme hladet aj na svoje zuby, aby boly biele a zdravé. Zuby máme si každý deň čistiť. Výborný prášok si pripravíme, keď smiechame med s drveným uhlím. Čierne zuby najlepšie sa vyčistia rozomletým dreveným uhlím alebo rozomletou morskou penou.
Ja viem, po upokojujúcich Dobšinského rozprávkach, kde nejedného rozštvrtili, z kože zvliekli, ruky- nohy z postieľok pretŕčajúce rovno odťali, sú aj tieto recepty neobvykle krvavé. Ale však, u Dobšinského sa vždy našla nejaká živá voda, dračia masť či aký fras a hrdinovia nám vyskočili z vriaceho mlieka čistý a zdravý ako batoľatá. Nebál by som sa teda receptúr slovenských. Príprava barančích hláv by mala započať už v škôlkach, nech sa drobizg od uja Danka naučí, k čomu sú dobré mozgové závity.
