Fotoaparát bol takmer vybitý, obrazy Evy Chmelovej sú aj dramatické aj ukľudňujúce zároveň, páčili sa mi v galérii, páčili by sa mi tiež v inom priestore, ale netúžil som mať ich nafotené. Nakoniec ale, deti pobehujúce pred zahájením výstavy ma na chvíľu zaujali a tak som predsa len zopár záberov urobil. A potom výrezy z nich a potom som nevedel čo s nimi. Čo k tomu povedať?
Toto je muž a pozerá sa na obraz, toto je kamarát a prenáša kameru. Toto sú deti, čo cválajú po galérii. Ešte že máme doma básnikov. A šieste vydanie „Moje najmilšie“ Jána Smreka.
Hurrá, hurrá!
Z cesty nám!!
Pádime!
Nevidíte?
Cválajúce dni
„Ach, dosť už. Hľaďte, dívajú sa ľudia-„
Básnik a žena
...jas fárb im slepil oči-
vydali víťazný ryk,
pretiahli rukou vlas svoj hustý
a vzali štetec medzi prsty.
Október
Nech nemám nič, ni zem, ni dom,
ďakujem očiam svojim dvom,
že skrze ne mi väčšie statky náležia.
Oči
...vyrastám ako topoľ z nábrežia
a dívajúc sa vôkol mocne...
Oči
Ale to bolo v harmónii
so sviežosťou jej tela.
Vývoj
...vidno stáť kde- tu
dvoch a dvoch,
tí ukryli sa v šere noci,
či v svojich vlastných pohľadoch?
December
A svet sa díva na obe
a kochá sa v ich podobe.
Báseň o krásnej matke
Lež povedz mi ty, ktorá mlčíš len,
kde blúdi myseľ tvoja v tieto chvíle?
Májový dážď
Náhoda číra. Inde po skupinách
nás filmujú, sme všade po novinách.
Paternoster
Vtedy keď úsmev drží v dlani.
vtedy je človek pán!
V prístavnej krčme
Spoločné máme oči
a v jedno slnko zrieme,
to je náš sen a osud,
inakší nebudeme.
Inakší nebudeme
