Figu borovú, komerčné televízie sú asi presvedčené, že ak niečo stojí za videnie, oni to na svojich obrazovkách odprezentujú dostatočne zaujímavo, kam by ste sa trepali. Proste reportáž nepovažovala za nutné informovať diváka o tom podstatnom, kde, do kedy a v akom čase je výstavu možné vidieť (galéria SPP, Mlynské nivy, 12.6- 6.7, po- pia od 10.00 do 17.00).
Pamätám si trapas z prvých rokov vysielania Markízy, odhodlali sa odvysielať nemeckú klasiku „Plechový bubienok.“ Ako sa im podarilo pustiť film od polovice netuším, omyl po asi dvadsiatich minútach napravili. Proste omyl, stáva sa.
Aby markizákom nebolo ľúto, s ujojčanými si smelo môžu podať ruku. Asi štyri roky využívam možnosť nahrávať si vybrané programy, vyhnem sa reklamným spotom, nahrávanie si môžem nastaviť dopredu, nie som v tom čase doma, prípadne obvykle v tej dobe spím. Je pravda, v posledných rokoch už ani nie je čo nahrávať, a ak aj áno, nežiadanej reklame sa nevyhnem. Aby som ani náhodou nezabudol na ich stupídnosti o nadržaných farmároch, neukojených dovolenkároch, či o novom mejkape Martinky, s neúprosnou pravidelnosťou z ľavého rohu obrazovky vyliezajú monštrá a chcú mi vliezť do bytu.
Keby som ale aj túžil po ich spoločnosti, nedá sa. To by sa páni mediálny mágovia museli naučiť dodržiavať vysielací čas. A keby mali k dispozícii aj päť svojich kanálov, nedokážu to, budú tie svoje programy prehadzovať krížom krážom ako pukance. Každý týždeň si čosi merajú, chytajú zúfalý komplex, že to majú malé a vymýšľajú nové návštevy u plastického chirurga, len aby im to narástlo. Keďže obidve spomenuté televízie si zakladajú na dialógoch, ktoré je nutné predsa len vypípať, odkazujem im, nech sa ničoho neboja, ****** sú kolosálny.
