Bol spomenutý formaldehyd a aj skutočnosť, že išlo o zárodky do dvanásteho týždňa, teda do času tehotenstva v ktorom je v Rusku ešte umelé prerušenie legálne. Ale boli tam aj plody staršie a ten spomenutý formaldehyd sa mi zdá byť v rozpore s informáciou, že sa jedná asi o nelegálne potraty. Odporujú tomu aj štítky s menami matiek na telíčkach.
Prenikavý zápach formaldehydu by skôr napovedal, že ide o dlhšiu dobu vznikajúcu zbierku ľudských plodov na niektorej ruskej klinike za účelom ďalšieho štúdia, napríklad aj študentov medicíny. Vykonať nelegálnu interrupciu po dvanástom týždni tehotenstva, označiť plod menom matky a potom to všetko zachovať v konzervačnom roztoku mi príde trochu divné.
Najskôr by som sa priklonil k názoru, že za tým bude nedostatok peňazí a ten sa odzrkadlil aj na kondícii ruského zdravotníctva a školstva. Možno išlo o prebytočný materiál a niekto si to nehumánne zľahčil, možno to bola ľahostajnosť, možno chamtivosť a peniaze na dôstojné zlikvidovanie ľudských ostatkov išli niekomu do vrecka.
Pamätáme si z kabinetov biológie či zoológie nádoby s roztokom a v nich rôzne „hrozné“ učebné pomôcky. O jednej takejto zbierke a jej dočasnom zmiznutí mi rozprával kamarát. Jeho otec bol priateľom istého urológa v Bratislave. Ten mal vo svojej pracovni zbierku pohárov a v nich vo formaldehyde naložené to, čím sa urológ zaoberá najčastejšie. Jeho kolegovia si z neho raz vystrelili a zbierku mu schovali. Keď druhý deň ráno vstúpil do svojej pracovne, okamžite zaregistroval prázdne miesta v policiach a zručal:
„Kde sú tie moje kok*ty?“
Upratovačka, ktorá ho počula z chodby strčila hlavu do dverí a hovorí mu:
„Páni asistenti už čakajú na poschodí na pána profesora.“
Netúžim po tom, aby čokoľvek po mne ostalo naložené v pohári. Netúžim vidieť žiadnu zbierku žiadneho profesora. Nie som odporca umelého prerušenia tehotenstva, len informácie podobné tým, aké prišli nedávno z Ruska sú veľmi nepekným príkladom toho, do akého bordelu sa dostane spoločnosť po rokoch direktív a následne po rokoch bezbrehého podnikania a šafárenia v zdravotníctve.
Nemám nič ani voči tomu, ak pôrodník pre svoje presvedčenie odmietne vykonať aj legálne prerušenie tehotenstva. Napokon, ľudský život je ľudský život v každom svojom štádiu. Len som dosť znechutený z postoja tých, ktorí to za každých okolností nazvú vraždou. Zabúdajú, že vďaka lekárom viac ľudí prežíva, že dokážu zachrániť aj dieťa s pôrodnou váhou tak nízkou, že ešte pred pár rokmi by to jednoducho možné nebolo. Stále verím tomu, že pôrodník sa teší z každého zdravého a úspešného tehotenstva, zo zdravo narodeného dieťaťa. Nepočul som o žiadnom, ktorý by mal pasiu z toho, že tehotenstvo preruší, tak ako som nepočul o žiadnom chirurgovi, ktorý by mal radosť z amputovanej končatiny. Skôr naopak, tešia sa z toho, čo dokážu zachovať.
To čo sa stalo v Rusku je nechutné, cynické a zahanbujúce. Dúfam len, že ak sa naozaj jednalo o študijný materiál, napomohol dostatočne k tomu , aby sa tá obludnosť vyvážila nejakým pozitívom, napríklad záchranou zdravia či života.
Prepáčte odbočku na urológiu, nemalo to byť obscénne, iba mi to prišlo také zo života, ako všetko s čím sa stretávame.
