Kedy sa zreformuje Grécko?

Vojtech Zamarovský v poslednej kapitole "Gréckeho zázraku"- Zánik antického Grécka, akoby poda scenára klasickej antickej drámy, opisom dávnych udalostí, ukázal možno obdobu súčasného stavu na Peloponézskom polostrove. Od roku 245 pred n.l. sa spartský kráľ Ágis IV a po ňom Kleomenés III snažili o rozsiahlu a nevyhnutnú reformu Sparty. Zvyšok kolísky demokracie a Achájsky spolok sa radšej spojili s nepriateľom a v záujme hŕstky bohatých Sparťanov utopili reformu v krvi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Sparta bola po vojne s Makedóniou v hlbokom úpadku. Majetková diferenciácia prebehla neskôr ako v ostatných gréckych štátoch, ale o to rýchlejšie a bolestivejšie. Bohatstvo predstavované vlastníctvom pôdy a dedičných majetkov sa sústredilo do rúk asi stovky ľudí a štát postihla chudoba.

Mladý spartský spoluvládnuci kráľ Ágis si túto situáciu uvedomoval a snažil sa o nápravu reformami. Získal niekoľko spojencov a navrhol zrušiť všetky dlhy, prerozdeliť nanovo všetku pôdu a rozšíriť počet plnoprávnych Sparťanov (Lakemaidoncov), ktorých už bolo iba sedemsto, na potrebný počet.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Proti prijatiu zákona sa postavili všetci konzervatívni a bohatí Sparťania a rozdielom jedného hlasu návrh zamietli. Ágis sa však nevzdával a vlastnými intrigami zosadil staršieho spoluvládcu Leónida (nie toho od Thermopýl) a snem jeho reformu prijal, nie však v plnom znení. Ágisovi (zadlžení) spojenci ho presvedčili, že taká rozsiahla reforma sa dá vykonať iba postupne a stačí v prvej fáze zrušiť dlhy.

„I znesené boli na agoru úpisy dané dlžníkmi, všetky zložené na jednu hromadu a potom spálené.“ (Plútarchos)

K druhej fáze reformy už neprišlo. Ágis bol povolaný vodcom Achájskeho spolku, Sparta mu bola zaviazaná prísahou, do hroziacej vojny. Asi to bol úskok, k žiadnej vojne nedošlo a Ágis bol po niekoľkých týždňoch prepustený domov. Po návrate ho znovu dosadený Leónidas nechal uväzniť a oznámil mu, že je odsúdený na smrť. Tak skončil prvý pokus o reformu a prvé dejstvo pomyselnej drámy.

Skryť Vypnúť reklamu

Leónidov vlastný syn, Kleomenés, z donútenia oženený s vdovou po Ágisovi a pod dojmom jej oddanosti popravenému manželovi, začal sa o neuskutočnenú reformu zaujímať, zoznamovať sa s ňou a nakoniec ju chcel aj uskutočniť. Poučil sa však z osudu Ágisa a čakal na vhodnú príležitosť, až vypukne nejaká vojna a bude mu zverená armáda. Keď vojská Achájskeho spolku vtrhli na územie Sparty, vytiahol do poľa a po víťaznom návrate vykonal vzorový vojenský prevrat. Zbavil sa odporcov a previedol chystanú reformu. Úspech bol nesporný, pozdvihol nielen Spartu, pôsobil príťažlivo pre ľud všetkých peloponézskych štátov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak mladí spartský králi vedeli definovať čo Sparta musí urobiť pre svoje oživenie a záchranu, a to aj za cenu značných obetí časti obyvateľstva, Achájsky spolok sa spojil s Makedóniou proti ktorej bol pôvodne založený a Sparte nanútil vojnu v záujme uchovania pôvodného stavu vlastníctva a výnosov. Tú Sparta vyhrať nemohla a po drvivej porážke ušiel Kleomenés do Egypta a neskôr tam spáchal samovraždu. Tvrdohlavý a konzervatívny postoj celého Grécka voči reformnej Sparte viedol nakoniec k zániku nezávislosti gréckych mestských štátov a v roku 146 pred n.l. si ich podmanil Rím.

Toľko v skratke k udalostiam spred viac ako 2200 rokov ako ich podal Vojtech Zamarovský. To čo je ale v samom závere jeho knihy z roku 1974 (str.597) je zrazu nesmierne aktuálne aj v roku 2012, týka sa to už však nielen súčasného Grécka, ale myslím si, že celej Európskej Únie:

Skryť Vypnúť reklamu

„Vtedy roku 146 pred n.l. museli však Gréci strašne zaplatiť za chyby, ktorých sa so svojimi vodcami dopustili: že sa nevedeli vnútorne zjednotiť na pokrokovej politickej základni, že podceňovali vonkajšie nebezpečenstvo a nič proti nemu nepodnikli, že sa vo svojich sporoch obracali na cudzincov, že boli vojensky nepripravení a bez spojencov, že pripustili nadmerné vysťahovalectvo a pokles populácie, že urobili či neurobili mnoho iného, čoho dôsledkom bola ich slabosť. Nikto nemá právo ich súdiť, veď kto pozná všetky svoje chyby a hriechy? Lenže dejiny predkladajú svoj účet s krutou ľahostajnosťou. Nikomu ešte neodpustili, ak sa zadĺžil priveľmi.“

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  602
  •  | 
  • Páči sa:  625x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu