Verný svojej filozofii, že faktúra sa uhrádza podľa nálady a toho, či dodávateľ náhodou nevystrkuje rožky, sľubovaný návrh na mimosúdne vyrovnanie prišiel po sedemdesiatich piatich dňoch. Po takmer troch rokoch sú zrazu všetky faktúry oprávnené, niet žiadnych vytáčok, už sa nič nespochybňuje. Kašľať na to, že v ponuke chýba akýkoľvek náznak slušnosti. Nie je v nej žiaden pokus vysvetliť, prečo ich neuhradili načas, chýba akékoľvek prepáčte. Ťažko je vysvetľovať niečo, čo od samého začiatku nemohlo obstáť. A priznať tak, že niekto konal svojvoľne a v rozpore s objednávkou, zápisnicami a podobne. Aby ale neprišli o korunku na hlave, všetko podmieňujú tým, že si nebudem nárokovať úroky z omeškania. Keď si spomeniem na to množstvo pokút, ktoré mi hrozia od rôznych dodávateľov služieb pravidelne využívaných v bežnej domácnosti (banky, poisťovne, operátori, dodávatelia energií a iných služieb, správcovská spoločnosť a ktohovie kto ďalší), ako náhle sa omeškám iba o jediný deň, naozaj neviem prečo mám akurát ja odpúšťať niečo, na čo mám nárok. A že sa mi tých pokút za posledné roky zopár ušlo, či z nepozornosti alebo jednoducho preto, že na účte neboli v ten deň peniaze, za to do značnej mieri môže aj táto vlečúca sa nepríjemnosť.
Nejedná sa o horibilnú sumu, je to relatívne, ale súdny poplatok bol na úrovni mesačného čistého platu kvalifikovaného stredoškoláka. Takže, nejde ani o drobné. Ak by som oželel tie úroky z omeškania (viac ako štyri také platy), dal by som za pravdu špekulantovi, ktorý je presvedčený, že sa mu všetko prepečie. Že aj po svojom pochybení mu ostáva priestor na gesto toho, kto sa zľutuje a hodí psovi kosť. To ma proste irituje a preto zvažujem, že si vypýtam aj tých asi päť euro, čo ma stálo poštovné. Pretože, na moje štyri doporučené listy neodpovedali nie preto, že nemajú na poštovné, ale preto, že sa niečím tak prízemným, ako je včasné a riadne uhrádzanie faktúr nemienili až doteraz zaoberať.
Nakoľko nemám žiadne skúsenosti so súdmi, nemám sa ako k tomu vyjadrovať. Ale za tie roky som bol predsa len vnímavejší k správam a informáciám týkajúcich sa súdov a justície. Nemám na mysli tie pretriasané a spolitizované kauzy a protichodné tvrdenia. Človek sa kvôli svojej veci začne viac zaujímať o určité informácie a potom sa nestačí čudovať. Vedeli ste napríklad, že na podobných situáciách ryžuje úplne vekslácky aj tento štát? Že súdny poplatok za rozdelenie bezpodielového vlastníctva po rozvode manželstva je asi 66 euro? Také isté rozdelenie bezpodielového vlastníctva v manželstve, keď jeden z manželov je živnostníkom a chcú sa vyhnúť možnému riziku vyjsť na psí tridsiatok, je o sto euro drahšie. Nemám chuť sa v tom rýpať, ale ak sú súdne poplatky taxatívne určené nejakým právnym predpisom, celkom by ma k tomu predpisu zaujímala dôvodová správa. Kto sa neváhal podpísať pod niečo, čo evidentne robí z časti obyvateľstva akýsi iný druh, tak povediac, dojnú kravu, potencionálneho šmejda a vôbec, veľmi podozrivú persónu. A ja si nemám pýtať úrok z omeškania?
