Každá vláda si nechtiac priznáva svoje zlyhávanie v nakladaní s verejnými prostriedkami a s bezútešnou vymožitelnosťou práva. Každej vláde sa prevalil a donekonečna sa prevaľuje jeden korupčný škandál za druhým. Niet v tomto medzi nimi rozdielov. Každá zo slabých vlád (áno aj táto súčasná- najsilnejšia), je slabá ako tie predchádzajúce. Vytvára priestor pre naberanie moci skupinám či jednotlivcom, na úkor moci vlastnej a nakladania s ňou tak, ako sme jej ju zverili.
Pretože politickí nominanti sú klasickí prebehlíci a tvoria kostru každej politickej strany. Žiadna politická strana nepohrdne prišelcom, ktorý do vienka prináša kontakt, možnosť a následný zisk. Politický pre stranu a o niečo plebejskejší, zato vyhľadávanejší pre prebehlíka. Ak sa prebehlík dokáže aj podeliť, o to lepšie sa previaže budúca spolupráca. Preto sa vlády oslabujú. Žiaden úspech nezačal programovým vyhlásením, nadväzuje na kroky a opatrenia vlády predchádzajúcej. Žiaden prúser nevzniká iba v jednej hlave, priestor mu dávajú hlavy predchádzajúce svojím nekonaním, zahmlievaním, nekoncepcnosťou a držaním sa starého hesla- bližšia košeľa ako kabát. Nikto nechce ostať nahý v tŕni, hoci sme ho už dávno mohli vyklčovať.
Emisie. Prešlo už dostatok času od toho obchodu storočia a nič sa nezmenilo. Japonci si do pľúc ukladajú tie svoje, a ešte si aj priplatia, my sme nedostali možnosť tie naše dôstojne vychriachať. Napínajú nás, dusia a holými rukami, jediným čo nám ostalo po novembri ´89, si zakrývame ústa, pretože päť miliónov sľúbených balíčkov hygienických vreckoviek nedorazilo medzi nás. Celé balenie išlo na dovolenku do daňového raja. Akurát predtým sa recyklovalo (aké milé slovo v súvislosti s kauzou spojenou so životným prostredím) a z papiera hygienického sa preonačilo na papier krajne nehygienický, bankocetlový. Omacaný toľkými špinavými rukami, práve ním sa otierajúcimi, až to zabralo tak veľa času pokým sa dozvedáme, že by sme sa čoskoro mohli dozvedieť aj viac- ku ktorému čistému telu sú tie špinavé ruky prirastené.
Mali by sme sa to dozvedieť, ale sa asi nie. Ešte na to nie sme dosť zrelí a fundovaní, aby nám mohli byť zverené takéto informácie. Ešte nie sme dostatočne zbehlí v tom, aby sme ignorovali akcie šmejdov, nevieme odolať ponukám nebankoviek. Nevyznáme sa ani v ponukách kamenných bánk, nevieme správne prečítať poistnú zmluvu, ani zmluvu o viazanosti, naletíme podvodníkom internetovým, podomovým aj medzigalaktickým. Sme tak isto hlupáci, pretože sa domáhame informácií, ktoré sa ale týkajú obchodného tajomstva, ktoré sú ešte v štádiu vyšetrovania, prípadne, pri ktorých si uprdol aj niekto viazaný mlčanlivosťou a v dobrej spoločnosti predsa na nejaké spoločenské faux- pas vychovaný človek nereaguje. Tak nás teda treba ešte vychovávať.
Ešte nie sme tá spoločnosť, akou nás mali urobiť Slovensko- švajčiarske billboardy. Tam niekde to začalo; tie boli osadené do už priaznivej pôdy chaotického prihnojovania a ešte chaotickejšieho míňania úrody pred dozretím. Ešte nemáme švajčiarsku políciu, ktorá okamžite zaregistrovala podozrivé prevody na bankových účtoch, na určitú dobu ich aj zablokovala a okamžite informovala slovenských kolegov. Zato máme, a to viac ako dvadsať rokov, bankové zúčtovacie centrum, ktoré tak isto sleduje pohyby na domácich účtoch. Zo zvedavosti, alebo za nejakým účelom? Nabehli sme na akési trendy, dovtedy u nás neznáme a jedna za druhou vznikali u nás inštitúcie po vzore vyspelých demokracií. Veď hory a hole máme tiež, syr vyrobiť vieme, jódlovanie v kožených kraťasoch je šuviks oproti holým pupkom Detvanov, ak sa tí chytia jednou rukou za zátylok a druhú vystrú do ešte stále čistého ovzdušia a spustia tie svoje. Ani bratia Česi nemajú takú švajčiarsku políciu, aj ich musela upozorniť na divné kšefty s uhoľnými slojmi, ktoré boli tak čitateľné ak chcete čítať po „švajčiarsky“, lež sú tak nezrozumiteľné, ak sa majú citovať po „slovensky“ či „česky“. Ešte že v tom nie sme sami.
Vlády sa nám snažia nahovoriť, o to intenzívnejšie v čase predvolebnom, že riešenia majú, cestu poznajú, s našou pomocou to zvládnu. Riešenia majú, lebo je čo riešiť, lebo tu bola vláda predchádzajúca. Toto im stačí na dostatočne dlhý čas, načo sa zaťažovať citovaním nejakého faxu zo Švajčiarska. Aj tak by mu nikto nerozumel. Ide predsa aj o obchodné tajomstvo, ide aj o prebiehajúce vyšetrovanie ide aj o to, že naprdené je tak intenzívne, že je potrebné najprv dôkladne vyvetrať a potom sa až k tomu prípadne vrátiť.
Len jedna vec mi nejde do hlavy. Zbystríme pozornosť, počujúc o trápnom logu trápnej inštitúcie za nekresťansky netrápne peniaze. Fakt sme na svete jediní tak bystrí? To ešte nikto nespozoroval? Ako to, že po úspechu japonských biznismenov nezačali padať hlavy manažmentov najväčších smaraďošov na svete? Za to, že nepočuli o tak úžasnej krajine v lone svojich čistých hôr, o takom malom, malebnom skorošvajčiarsku, kde sa ten kýžený smrad predáva tak neuveriteľne lacno, že zaváha každý kto zavrtí hlavou nad konštatovaním- no nekúp to.
