Upchávanie dier a ich rozširovanie
Hlavne minister zdravotníctva s obľubou hovorí v obrazoch a upchávanie dier na potápajúcej sa lodi patrí k jeho obľúbeným. Možno aj spomenul Titanic, nie som si istý, ale prípad dvadsaťštyri metrového remorkéru z bratislavského prístavu, ktorý v piatok išiel ku dnu ako kameň, ten je výstižnejší. Diera je diera, Archimedov zákon s dierou pod čiarou ponoru prestáva platiť bez ohľadu na obrazotvornosť ministra.
Ten síce hovorí zároveň o odčerpávaní vody z podpalubia, nezmienil sa však o tom, že kapitán by mal okamžite zmeniť kurz a ak nestihne suchý dok v prístave, nabehnúť aspoň na plytčinu, aby obetí bolo čo najmenej. Rozhodne by sa s takto poškodenou loďou nemalo súťažiť o Modrú stuhu Atlantiku. Minister Krajči, spolu s ostatnými ministrami premiérovej strany, evidentne po nejakom prvenstve svojho kapitána túžia a obávam sa, že ho aj dosiahnú.
100 miliónov hravo a expresne
O ďalšom dofinancovaní štátnej poisťovne vláda rozhodla začiatkom októbra a koncom toho mesiaca, mala poisťovňa peniaze na účte. A verím, že ak by prešiel návrh ministra zdravotníctva o trojnásobku tej sumy, netrvalo by to dlhšie. Peniaze sú a zjavne sú aj na upchávanie dier na šírom mori. Preto je absolútne nepochopiteľné, ako sa v situácii, kedy samosprávy najvýraznejšie dopomohli k zvládnutiu plošných testovaní, musia teraz domáhať svojich peňazí a vypočuť si na svoju adresu urážky o snahách obohatenia sa.
20 miliónov za povalenie vlády
On to bol vraj vtip od nejakého neznámeho kamaráta, vtedy poslanca Matoviča, vtipného na tom ale nebolo nič. Tak ako v roku 2010, ani o desať rokov neskôr nemá Matovičova informácia verejnosti, že sa mu niečo dostalo do uší, žiadnu výpovednú hodnotu. Snahy o povalenie vlastnej vlády sú dnes čitateľnejšie u Matoviča ako u Sulíka. Samodeštrukčné úchylky sa u dnešného premiéra prejavili najvýraznejšie vo chvíli, kedy na stretnutie s potencionálnym koaličným partnerom prišiel s odposluchom na hrudi. Hodnotiť či bol v danej situácii väčším krivákom Procházka alebo Matovič je druhotné. Prím hrá skutočnosť, kto s tým prišiel na verejnosť a kto následne z tej informácie vyťažil najviac. Ak sa vám zdá že Fico, zdá sa vám dobre.
Ak teda Matovič vládne štýlom otázky, či túžime po návrate Fica alebo Pellegriniho, mal by tú otázku klásť najme sebe. Infantilná informácia o ponuke benefitu za povalenie Radičovej vlády v začiatkoch jej pôsobenia, stráca svoj prím v hlúposti desaťročia. Matovič poskytol opozícii návod ako dosiahnuť odchod jeho strany z koalície. Nie je ťažké si spočítať, koho budú pri voľbe Generálneho prokurátora preferovať koaličné strany a rovnako ľahké je predpokladať, že opozícia niekomu hlasy odovzdá. Vedela by si zrátať kto má najväčšie šance, rovnako si však vie zrátať, koľkokrát Matovič svoje slovo dodržal. Takže tak. Z voľby roka nebude žiadna abdikácia. Len zbierka tvrdení a výrokov potvrdzujúcich duševné rozpoloženie politika pri kormidle sa rozšíri.
Matovič o ceste do pekla
Je ťažké v ktoromkoľvek okamihu odhadnúť, čo bude pre premiérovu náladu spúšťačom pomyselného červeného súkna. Samotná existencia Richarda Sulíka ňou zjavne je. Minister hospodárstva síce nie je bez chyby, miera ochoty ísť do debaty po každom vlastnom projekte je ale nepopierateľná. Avšak, ak miera osobných urážok a invektív prerastie predpokladanú hranicu zdôvodniteľnej tolerancie, nastáva okamih odosobnenia sa od tých hlúpostí. Chrlenie ohňa sa mení na spomenutú samodeštrukciu a vždy viac a viac urážok smerovaných určitým smerom, odráža sa a padá na hlavu ich autora.
Posmešok o tridsiatich šiestich mestských štátoch je jednou z nich. Rozdelenie „pandemického“ Slovenska podľa sídiel úradov regionálneho zdravotníctva je približne tak praktické, ako rozdelenie podľa vojenských obvodov. Obvodov, o účelovosti a opodstatnenosti ktorých je medzi obyvateľstvom pravdepodobne menej vedomostí ako pri tých úradoch. Tak isto ako o kvalite ozbrojených síl Slovenska. Je naivné sa domnievať, že to bola práve armáda, ktorá odolala súvislému útoku Ficových vlád a Dankovskému riadeniu tohto rezortu za posledné roky. Že armáda je práve ten rezort, ktorý z tohto obdobia vychádza s čistým štítom, prehľadným financovaním a hospodárením. Že je personálne ideálne nastavená, že zvláda svoje úlohy na jednotku. Stačí si spomenúť na tých Švejkov ktorých ste mali možnosť zažiť pri testovaní.
V období, kedy hlavne OĽaNO trvá na rozsiahlej reforme samospráv, na rušení územných celkov alebo ich redukovaní, na delenie a delegovanie právomocí samospráv smerom k ľudnatejším obciam od tých najmenších, je posmešok o mestských štátoch facka samému sebe.
Bratislava dráždi už aj Matoviča
Tak ako Mečiar a Fico, začína si aj Matovič otvárať držku na Bratislavu s jediným cieľom. Nájsť si podporu v regiónoch, kde prevažuje názor o závratných platoch v hlavnom meste a hedonických sklonoch jeho obyvateľstva.
Ak na Sulíkovej mape svietia na zeleno dva okresy na juhovýchode banskobystrického kraja, Matovič tam vidí Bratislavu. Bratislavu, ktorá chce svorne chodiť na pivo a tak isto svorne kašle na každého západne od Nitry, kto sa nachádza v plameňoch pandémie. To sa už ani nedá komentovať. Hádam len, po vzore podcastov, odporučiť niečo, napríklad knihu, na záver:
Stefan Zweig: Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi
Rozsiahla esej o tom, ako zvrátený a mocichtivý Ján Kalvín zakazoval smiať sa, určoval kto má s kým uzavrieť manželstvo, predpisoval farbu oblečenia a tým dosiahol, že doposiaľ veselá a pestrofarebná Ženeva sa na stopäťdesiat rokov zmenila na šedivé, pesimistické a bezradné nič. Dosiahol to prekrúcaním vlastných slov a vkladaním vymyslených slov do cudzích úst. V mene blaha spoločnosti, tak bacha.
