Štefan Harabín sa nechal nedávno počuť, aké je to nebezpečné, zobrať sudcom trestnoprávnu imunitu. Že sudca tak stratí svoju nezávislosť a tým aj nestrannosť, lebo potom hociktorá strana súdneho sporu môže na sudcu podať vymyslenú žalobu a oddialiť tak jednanie. Podobne v deväťdesiatych rokoch argumentoval Mečiar, že stratou imunity poslanec Národnej rady môže byť účelovo niekde zadržaný na základe obvinenia a nebude sa tak môcť zúčastniť dôležitého hlasovania. Dosť to hovorí o mentalite týchto dvoch pánov. Zrejme im je takéto konanie nie proti srsti a vedeli by sa v takýchto mútnych vodách pohybovať. O dôležitosti niektorých hlasovaní nepochybujem ani ja. Napríklad, keď si majú priklepnúť nejaké tie notebooky, to sa ich vyrojí aj 149 a ten stopäťdesiaty kdesi tajne dúfa, že jeho kolegovia nie sú mechom praštení a budú hlasovať ako sa patrí.
A propos, hlasovanie a jeho dôležitosť. Na nechutnom príklade z minulého piatku, kedy sa dvadsať poslancov Národnej rady neráčilo podpísať do prezenčky a ich šéfstvo im napriek tomu verí a absenciu im ospravedlňuje, na tomto príklade vidieť jasne, že poslanci minimálne zavádzajú, ak priam neklamú. A klamanie by bolo ešte prijateľnejšie ako tretia možnosť. Totiž tá, že oni vo svojej bohorovnosti naozaj veria tomu, že plnohodnotne dokážu sedieť na dvoch a viacerých stoličkách. Kedy naposledy niekto z vás mal dva plné úväzky a ak áno, ako vyzeral výkon tých úväzkov. A vôbec ma nezaujíma, že sa nejedná o zamestnanecký pomer.
Na lakonickej odpovedi šéfky poslaneckého klubu Smeru Jany Laššákovej, v ktorej vysvetľuje neprítomnosť poslankyne Mazúrovej vidieť tento problém v celej nahote. Poslankyňa Mazúrová je predsa starostkou Oravskej Lesnej, je predsa jasné, že kvôli povodniam bola prítomná v obci a nie v Bratislave.
Hrom do chlívku- koza preč, ako nadával svokor, sme doma. Prečo sa niekto strachuje o zraniteľnosť poslancov, že sú oni po strate imunity takmer obnažení. Stúpajúca hladina, trochu silnejší vietor, aj dôsledky vypaľovania suchej trávy nám môžu našich ctených poslancov rozfúkať po celom Slovensku. A čo je horšie a nezodpovednejšie? V Bratislave je iba jedným zo sto päťdesiatich, vo svojej obci ale jediný s kompetenciou starostu či primátora. Ešte stále mi chcú tvrdiť, že oni to zvládajú a majú všetko pod kontrolou? Takému tvrdeniu nikdy neuverím. Sami poslanci musia predsa pri tej nekonečnej drine vedieť najlepšie, čo to obnáša robiť viac ako osem hodín denne a v záujme nášho blaha a duševného aj telesného zdravia pretlačili do Zákonníku práce stať o tom, koľko je dôstojné jednému človeku, aby drel na druhého nad rámec riadnej pracovnej doby.
