A aj keď Fico guvernéra Národnej banky Kažimíra dva krát nemusí, veď ho zradil ako všetci okolo Pellegriniho, chtiac nechtiac musí byť na jeho strane, ak mu hrozí basa natvrdo. Lebo čo sme si to sme si, oslovovať sa navzájom číslom na chodbách Leopoldova, to by už iné kamarátstva pochovalo.
Preto Fico musí oceniť aj to, že pred Národnou bankou stojí socha muža, ktorý svojimi činmi počas Druhej svetovej vojny, príprav a priebehu SNP vykonal obrovský kus naozaj záslužnej a dobre odvedenej práce. Odhalením pamätníka v nadživotnej veľkosti Imricha Karvaša, vôbec prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, stáva sa Slovensko, krajina tak bohatá na chcimírov, odporcov vojny, odopierateľov brániť svoju vlasť a čakateľov na svetový mier filozofiou, že však každý agresor raz odíde, svetovou raritou.
Po neistom obviňovaní raz George Sorosa, potom Billa Gatesa, všeobecne hociktorého židojaštera, ilumináta či progresivizmom nasiaknutého liberála, že to oni chcú vojnu, oni ju podporujú a z ich krvavých peňazí je zabíjanie živené, konečne sa Slovač zjednotila a odhalila sochu muža, ktorý naozaj vo veľkej miere zabezpečil po finančnej stránke našu vojnu, naše Povstanie, naše chcenie mieru. Ale až potom, keď sa so zbraňou v ruke nemilosrdne porátame s agresorom a okupantom.
Pretože, takto sa to robí, do psej matere. So zbraňou v ruke a namierenej na toho, kto tu nemá čo robiť. Či je to cudzí agresor alebo domáci kolaborant.
Vďaka Fico, vďaka Kažimír, že ste vzdali poctu mužovi, ktorý financoval vojnu.
