Ťažko povedať čo škodí Slovensku viac. Či nezvládnuté ego špičiek politických ľadovcov, ktoré nám svojim hlbokým ponorom (Fico, Danko) rýpu to povestné dno a neustále mu znižujú nivelitu, aby ho v zápase o nejakú zvrátenú Modrú stuhu Atlantiku opakovane prerážali. Alebo zopár bludných Holanďanov (Matovič, Hlina), ktorí už niekoľko volebných období nie sú nikde riadne ukotvení a svojim nekontrolovateľným pohybom sú pre normálnu plavbu rovnakým nebezpečím, ako tie ľadovce.
Neviem kam sa Matovič poberie do exilu, ak sa v máji nepoberie do Bruselu, do ktorého sa nechce pobrať už vo februári. Stanovil si na túto „naho- oblečenú“, „pešo- osliu“ cestu nevšedné podmienky, ktoré nedokáže nijako splniť a tak ju majú splniť jeho voliči. Má ich byť päťdesiattisíc a ešte jeden, aby sa aj toto ego zaradovalo. Potom svoje miesto prepustí tomu za ním, ktorému z jeho „päťdesiat tisícky“ práve ten jeden odskočil práve k nemu. Obrazne povedané. Prúser nastane okamžite potom, stále obrazne povedané, ak Matovič na prvom mieste kandidátky síce dosiahne svoju kýženú cifru, tá však nebude najvyššia zo získaných v rámci združenia. Či dokonca bude najnižšia. Lebo obrazne povedať a z toho predpokladať, dá sa všetko. Potom, muž z čela, dostane (sa) na zadok a bude ťažké a ponižujúce niečo také prenechať niekomu, lebo to bude patriť výlučne jemu.
Tak Igor, napni plachty a povedz nám kam vlastne chceš doplávať. Alebo ich skášaj. V regulárnom prístave so zrozumiteľnou stratégiou, v suchom doku, ak potrebuješ opravu, na šrotovisku, ak si to už vzdal. Ale nestoj na prove pri západe slnka ako Leonardo a Kate, žiadne delfíny pred tebou nebudú romanticky vyskakovať a hádzať ti to do urny. A ak stojíš na korme, ktorá tu provu smeruje, ukáž buzolu aj posádke, požičaj sextant dôstojníkom, zapisuj do lodného denníka pravdivé údaje.