Boris Zala predpokladá, že by mal byť naďalej nezvestný, pretože tak je to správne. Len neprerušená kontinuita nezvestnosti zaručí, že Slovensko si udrží také dobré meno v európskych štruktúrach, aké mu doterajší europoslanci zabezpečili. Po zverejnení kandidátky Smeru do májových volieb poslancov Európskeho parlamentu, sa nechal počuť presne v duchu Ficových argumentácií, že dobrú politiku v záujme Slovenska má možnosť robiť iba ten, kto tak činí čo najdlhšie.
Boris Zala sa vraj na volebný zápas teší. No bodaj by sa netešil, keď Ústava Smeru mu pod vankúš podkladá manuál rétoriky volebného kandidáta, aby sa mu osvedčené argumentácie dostali nielen do podvedomia a pod kožu, ale aj pod jazyk ako pohotovostná pilulka nitroglycerínu. Potom sa už môže mlieť ostošesť aj zo sna. Aspoň ako zo sna mi prišiel Zalov komentár k tomu, že je opäť na kandidátke:
„ Myslím, že sme tam ľudia kvalifikovaní, ktorí rozumejú práci v Európskom parlamente. V EP je to tak, že kto tam nie je aspoň dva, tri alebo štyri krát, tak nie je dostatočne kvalifikovaný a hlavne nemá silné zázemie a autoritu.“
Nuž , bude to asi pravda. Skúsený politik nesmie byť v žiadnom prípade dobrodruhom hazardujúcim s vývojom krajiny, ktorý po zvolení bude držať aj on v rukách. Treba zbierať postupne a po troškách skúsenosti a môcť tak zabudnúť na dávnu mladícku nerozvážnosť, kedy chcel kandidovať za prezidenta a zistil, že na to proste nemá vek. Sú funkcie či postavenia, do ktorých je nutné dozrieť. Ale tak správne a prirodzene. Ako jablko na strome, ako víno v pivnici, ako syr v regále. Nie ako večný nominant seba samého a preskakovať zo stromu na regál, z pivnice na strom, stále večne a dookola. Z takýchto produktov sa môže niečo v útrobách vzbúriť, to je riziko používania rýchlokvasených náhrad, ktorých jediným lákadlom je nízka cena a nápadná etiketa. Len na veľmi chudobnom trhu má takýto produkt šancu udržať sa dlho. Je preto v záujme distribútora takéhoto produktu, aby trh ostával čo najdlhšie chudobný, lebo dopyt po ňom neutíchne.
