Zoznam oprávnených voličov pre voľby prezidenta republiky v Bratislave- Karlovej Vsi, okrsok č.1, mal 996 zapísaných voličov. Šestnásť hodím som drepel nad pomerne veľkou časťou z nich, voličmi spomenutej Karloveskej ulice. Možno to vyzerá nesúmerne rozdelené, medzi piatich komisárov a precedkyňu komisie, keď zvyšok okrsku tvorili ulice Pernecká, Špieszova a Zohorská. Nad tým zoznamom som ale nedrepel sám, v podstate sme sa nad dvojicou zoznamu ulice, do ktorých sa zapisovala účasť paralelne, striedali traja. A dvaja z tej trojice pomáhali podobne s druhým, podstatne kratším zoznamom zvyšnej dvojici komisárov, pričom netreba zabúdať na zapisovanie voličských preukazov. Tie v okrsku, vzhľadom k tomu, že je jedným z najbližších vysokoškolským internátom Družba, Lafranconi a Mlynská dolina, podstatne ovplyvnili výsledky volieb v okrsku a tiež volebnú účasť. Poďme ale pekne po poriadku.
V prvom rade musím povedať, že to bola zaujímavá skúsenosť. Netušil som, že sa dokážem tešiť z toho, keď niekomu podám obálku s volebným lístkom, odfajknem ho v zozname, prehodíme s niektorým z nich slovko dve a už sa pozerám do papierov, kto by tak mohol ešte prísť. Bolo mi srdečne a absolútne jedno, koho tí ľudia prišli voliť. Čiastočne preto, že bratislavský výsledok sa dal odhadnúť, podobne ako v župných voľbách a čiastočne tiež preto, že mi to fakt neprekáža, kto koho volí. Snáď, keby ich prišlo o poznanie viac.
Zo 725 voličov som mohol rátať maximálne so 704. Dvaja boli v zozname uvedení ako zbavení spôsobilosti a devätnásť z nich požiadalo o voličský preukaz. Aj keď sa z času na čas vytvoril pred zoznamom rad čakajúcich, rozumej viac ako dvaja voliči, nikdy však nie viac ako traja, bol dostatok času zoznam si popozerať a pri tom drepení aj dumať a čosi si pozapisovať (nie z osobných údajov). Mal som dostatok času robiť si z každej z tých pätnástich volebných hodín súkromný zápis. O počte odvolených, o percentuálnom náraste, o hodinách na účasť hluchých aj o tých najvyťaženejších. Ak sa tento termín dá použiť v súvislosti s 364 ľuďmi, ktorí sa v priebehu pätnástich hodín niekde vyskytli. Aj v tú škaredú sobotu sa ich na najbližšej zastávke električky toľko premelie za podstatne kratší čas. Neraz aj za zmysluplnejším účelom. Udialo sa približne toto, síce možno nezaujímavé, ale bolo to tak:
7.00- 8.00, prvých 32 voličov( 4,5%), neviem odhadnúť, či je to dosť a či nie. úplne prvý prišiel mladý muž s dcérkou na rukách, to ale do začiatku chýbala dobrá štvťhodinka a potom som ho už nezaregistroval.
8.00- 9.00, spolu 70 voličov (9,9%). Medzi nimi Mário s mamou, mládenec, čo si môže sadnúť za volant ešte len zopár týždňov. Zaregistroval som ho v zozname ako najmladšieho voliča, hoci sa neskôr objavila ešte o desať dní mladšia Ľubica. Mimochodom, ten Mário sa narodil v ten istý deň a mesiac ako pani Alžbeta, najstaršia zapísaná volička na Karloveskej ulici, ktorá sa volieb ale nezúčastnila. Medzi nimi je rozdiel 77 rokov.
9.00- 10.00, „najhustejšia“ hodina, pribudlo 42 voličov a predstavujú spolu 15,9%. Tak ako som mal radosť zo všetkých mladých, potešili aj starkí. Našiel som v zozname zopár úctyhodných ročníkov a niektorí naozaj prišli. Ako prvý pán Víťazoslav, ročník 1925, jeden z prvých v tej hektickej hodine.
10.00- 11.00, 146 voličov odvolilo (20,7%), medzi nimi aj traja do prenosnej urny, s ktorou sa počas tejto hodiny podnikla prvá z troch ciest za voličmi. Prichádza pán Ľudovít, ročník 1924. Mohutný usmiaty muž, vek na ňom vidno, deväťdesiat by som mu ale nehádal.
11.00- 12.00, začína to slabnúť. 26 voličov to posunulo na 24,4%. Pani sa pýta, či sa dá odvoliť aj s neplatným preukazom, pretože suseda by prišla, len jej ten preukaz už mesiac neplatí. Suseda prísť môže, prepadnutá platnosť dokladu nie je prekážkou pre voľbu.
12.00- 13.00, blíži sa čas obeda a počasie sa rapídne zhoršuje, ako nám bolo sľúbené. Možno to je príčinou klesania počtu voličov. Počas tejto hodiny ich príde len 23 a s predchádzajúcimi je ich zatiaľ 195, čiže 27,7% (rátané zo 704 voličov Karloveskej ulice).
13.00- 14.00, psa by človek nevyhnal, prudko sa rozpršalo a ochladilo. Prichádza iba 15 voličov, medzi nimi aj pani Jolana, tiež ročník 1924 a tiež by ste jej deväťdesiat nepovedali. Voličov je tak málo, že mám kedy zaregistrovať náhodu. O 13.50 prichádza odvoliť pani D. G., ktorá je v zozname voličov na 208 mieste. Na môj zoznam sa dostáva ako dvestoôsma osoba, čo už odvolila. Nemám to prečo komu hovoriť, tak to vravím aspoň vám, aj pani D. G. zdvihla účasť na 29,9%.
14.00- 15.00, jedenásť je veľmi málo a toľko voličov posúva účasť na 31,9%. Vedľajší zoznam, aj keď kratší, má vyššie percento zúčastnených. A prichádza naozaj veľa ľudí s voličskými preukazmi, skoro všetko mladí ľudia, študenti z rôznych kútov Slovenska. Minimálne dva krát sa vyjadria, s úsmevom, že keď ich už Rado poslal voliť, tak že teda prišli. Necelú hodinu pred skončením volieb si spomeniem na svoj voličský preukaz a ako jeden z posledných, snažím sa zamiešať karty.
15.00-16.00, počasie stále pod psa, účasť ale poskočila na dvojnásobok. 22 nových voličov, spolu 243 (34,5%), asi to bolo len tým časom obeda.
16.00- 17.00, nieto o čom, pijem hádam piatu kávu, doterajšia účasť 262 (37,2%). Začínam sa obávať o prekročenie päťdesiatpercentnej hranice.
17.00-18.00, podvečerné oživenie. Pršať už prestalo dávnejšie, tretí krát sa išlo s urnou aj pre dva hlasy z Karloveskej, spolu ich pribudlo 34 (42,0%).
18.00- 19.00, druhá najsilnejšia hodina. Ako medzi ôsmou a deviatou, aj medzi osemnástou a devätnástou prišlo 38 ľudí odvoliť. Bolo ich už 334 (47,4%).
19.00- 20.00, vďačný som každému z tých devätnástich, čo to prehupli na 50,1%.
20.00- 21.00, kávy som už prestal rátať a deväť voličov počas predposlednej hodiny (362 a 51,5%) dávajú tušiť, o čom to bude v tú hodinu poslednú. Stále však chodia študenti.
21.00- 22.00, poslední dvaja voliči pri našom stole dovŕšili účasť občanov z Karloveskej ulice na 364 osôb, čo je zhruba 51,7%. Oproti celoštátnemu priemeru skvelý výsledok a patrí tým ľuďom vďaka za to, že si našli čas. O výsledkoch ani nehovoriac.
1. kolo volieb prezidenta SR v Bratislave- Karlovej Vsi, volebný okrsok 1., účasť a umiestnenie, 15.3.2014
Vo volebnom okrsku s 996 oprávnenými voličmi sa volieb zúčastnilo 693 voličov, čo je skvelých 69,57%. Netreba ale zabúdať na 134 voličských preukazov, z ktorých odovzdalo naozaj rozhodujúce množstvo študentstvo a iná omladina. Voliči s voličským preukazom predstavujú v tomto okrsku 13,45% z oprávnených a až 19,33% zo zúčastnených voličov. Ešte raz vďaka tým, ktorý sa volieb zúčastnili a tiež tým, ktorí mladých presvedčili. Na výsledkoch to bolo poznať.
Z obidvoch urien sme narátali nakoniec 690 platných hlasov, ktoré boli jednotlivým kandidátom odovzdané takto:
Milan Kňažko, 204 hlasov, 29,56%
Andrej Kiska, 169 hlasov, 24,49%
Radoslav Procházka, 166 hlasov, 24,05%
Róbert Fico, 96 hlasov, 13,91%
Pavol Hrušovský, 16 hlasov, 2,31% a jeho som mal na mysli, že hádam sa s tým kalichom horkosti dokáže podeliť aj so súperom, za ktorým zaostal v najtesnejšom závese. Keď si už tak dobre rozumejú.
Nasledovali Ján Čarnogurský a 15 hlasov, Gyula Bárdoš 8 hlasov, Helena Mezenská 7 hlasov, Milan Melník a Jozef Behýľ po 3 hlasy, Ján Jurišta 2 hlasy a Viliam Fischer 1 hlas. Zvyšní dvaja kandidáti boli asi v inom okrsku.
Rád by som poinformoval 364 obyvateľov Karloveskej ulice v Bratislave, ako volili oni, to sa ale samozrejme nedá. Spomeniem teda len to, že z 30 oprávnených voličov z Karloveskej 11, ich k voľbám prišlo neuveriteľných 23 (76,66%), za čo patrí vďaka aj im. Potom ako precedkyňa odišla so zápisnicou, motali sme sa a čakali, či bude všetko v poriadku. O 23.59 (môjho času) zavolala, že je to o.k. a že môžeme ísť domov. Než som domov dorazil, výsledky boli už na 80% zrátané a som s nimi spokojný. Nielen preto, že dopadli ako som predpokladal. Potešil volebný výsledok Róberta Fica a priepastný prepad jeho preferencií. Nech to kamufluje akou chce nízkou účasťou, je z toho vedľa. Bola to nízka účasť v prvom rade jeho voličov. Druhá vec ktorá pôsobí na mňa uspokojujúco, je tesný rozdiel medzi ním a Andrejom Kiskom. Ten ale nemusí byť ešte v ničom smerodajný, nemusí ešte nič znamenať. Čo ma však pomerne dosť uspokojuje je Radoslav Procházka a jeho povolebné vystúpenie z Košíc. Predviedol zďaleka svoju najlepšiu reč, bol najprirodzenejší akým sa len dá byť, povedal mnohonásobne viac ako počas volebných mítingov. Ak dokáže dotiahnuť do konca to čo sľúbil, ak dokáže naďalej motivovať mladých voličov, možno sa dočkáme aj toho, že Fico si logne s Hrušovským pri ďalšej spoločnej tlačovke na ktorej nám oznámia, že ochrana vydobyteľnosti práva a ochrana manželstva je im aj tak prednejšie, ako sa znižovať v nejakom nefér súboji, lebo všetci sa spojili proti nim. Toto by bolo z veľkej časti Procházkovo víťazstvo.
