Keď sa niekto oprávnene bojí, podvedome hľadá pre protivníka prívlastok čo najviac dehonestujúci, pretože jeho vec sa potom jemu a jeho nohsledom javí ako čistá a spravodlivá. Toto si uvedomujem a označenie hyena či anarchista mi nijako neprekáža. Ak by som sa mal znížiť na jeho úroveň (pretože u mňa je veľmi nízko), nájdem mu tiež nejaký prídomok.
Načo však hľadať pejoratíva, keď na najvýstižnejšie označenie danej osoby stačí uviesť jeho ústavnú funkciu- predseda vlády Slovenskej republiky. Ten súčasný, okolo ktorého štekajú hyeny a on sa tvrdohlavo hýbe so svojou karavánou vytýčeným smerom, sa nijako nelíši od tých predchádzajúcich v jednom merateľnom aspekte. Doterajší predsedovia vlád, počnúc Mečiarom, vždy figurovali na prvom, respektíve, na popredných miestach ankiet o najdôveryhodnejšom, ale tiež o najnedôveryhodnejšom politikovi Slovenska. Presnejšie povedané, populisti Mečiar a Fico vždy dokázali byť suverénne na čele obidvoch tabuliek, Dzurinda zbieral záporné body neochvejne, v dôveryhodnosti ale nebol myslím v čele nikdy.
Svedčí to ale o jednom. Spôsob vedenia politiky na Slovensku je o rozdeľovaní, nie o poctivom hľadaní konsenzu, spolupráce, dohody. Politici príliš veľa rečnia tam, kde by malo byť vidieť činy a príliš vytrvalo mlčia tam, kde sa očakávajú jasné odpovede. Ich rečnenia aj mlčania sú postoje k politickému oponentovi a neuvedomujú si, že ich oponent to má dávno na háku, je otrlí voči takýmto kecom, pretože skutočnosť pozná, alebo aspoň veľmi jasne tuší. Sú predsa len z jedného košiara. Boli možno jeden čas aj spojenci, len ich záujmy sa začali rozchádzať, nuž si vymysleli politický program a ním zdôvodnili rozchod v názorovej rovine. Úžasné na tom je, že vzájomne si oponujúci politici tvrdia, že konajú v záujme národa, pre jeho blaho, že sami si ako prví utiahnu opasok a viď ho- črevá to do nekonečna neudržia a potom je tu ten závan hniloby. Proste, stane sa nehoda a niet ju čím zakryť. Platinové sitká či CT prístroje by bolo ako schovať pred zrakom, ako ale vyradiť z funkcie nos, ktorý je na pachy citlivý? Hyeny aj anarchisti môžu postávať za piatym rohom, ak niečo poriadne smrdí, zacítia to aj tam a pohnú sa. Možno štekajú a chechtajú sa podaromnici, možno prídu neskoro a nič nenájdu, v jednom sa však ogabať nedajú. Smrad zacítili veľmi dobre. Evidentne niečo v povetrí čpie, pachová stopa nevymizla a inštinkt dravca mu radí zdržať sa ešte na tomto teritóriu.
Hyena je stredne veľký dravec, viac dobre organizovaný lovec než zdochlinár. Koristí aj tam kde nelovil, často sa však musí vzdať vlastnej koristi pred väčším dravcom. Nie je však pravda, že nedokážu spoločne zdolať aj toho najväčšieho dravca, hlavne ak nájdu jeho slabinu. Hyen sa je prečo obávať a Fico to vie. Inak by za hyeny neoznačoval ľudí, ktorí mu doteraz boli usilovnými včielkami, ktorí by mu boli aj naďalej pilnými mravčekmi, v najhoršom, hoci aj lenivými trúdmi, len nech nezavadzajú tým ostatným, čo poctivo znášajú do úľa či mraveniska.
