Slovenský troll je neznášanlivá osoba a predstava, že by mal zdieľať meter štvorcový okresného námestia s niekým iným, hoc aj názorovo zhodným, je pre neho neprijateľná. Dávno už mal stáť na tribúne a oznamovať svoje múdra tým menej chápavým, no ale ak ho nikto na tribúnu nepozval, nech si ju strčia. Napokon, veď on to vedel, že bez neho sa nikam nepohnú, žiadna taká tribúna nebola ešte nikde postavená.
To ale neznamená, že on, rozmnožený svojou troj či desať jedinosťou, na tej tribúne denne nestojí a z nej apeluje, poučuje a radí. Vysmieva sa, spochybňuje a útočí. Niekedy tak nízko, že dokáže podliezť aj svojich názorových mentorov, ktorí mediálny priestor dostávajú a z neho sa obracajú na jeho pravú identitu. O ňu sa ale naozaj nezaujímajú a nestarajú. Je preňho, pre mentora hlúposti a nenávisti, len tou príslovečnou kvapkou v mori. A tú potrebuje na to, aby v spojení s ostatnými kvapkami, v praxi potvrdila Archimedov zákon, že zatiaľ je ešte nad hladinou a takto to aj ostane. Príznačné pre trolla aj jeho mentora je, že všetko čo vyprodukujú, pomenujú a vykonajú, stáva sa ich spoločným nákladom nemalej váhy. Kým na otvorenom mori mohli sa ho nepozorovane a bezpečne zbaviť, teraz na plytčine, nemá sa veľmi kde ten vypadnutý balast ukryť. A tak, deň čo deň, konfrontovaný sme s novým odpadom. Oni sa ho nezbavujú, nemajú ho už kam dávať.
Mentori trolla, od Fica po Hrnka, Dankom počnúc a Blahom zďaleka nekončiac, doplavili sa do úžiny. Dorazili do delty zaniknutého veľtoku populizmu a drzosti, zotrvačnosťou sa zarývajú do naplavenín z už vyschnutého riečišťa, kedysi tak výnosného a bohatého. Zdesení stoja na hornej palube v tejto uličke hanby, na dosah kopancu suchou nohou z námestia na brehu. Nemajú sa kde schovať, podpalubie je plné, my vieme čoho.
Takto pred rokom, spomenutá plejáda mentorov, začala prepočítavať, koľkože je to vlastne percent, či skôr promile, tie desaťtisíce na námestiach, z celkového počtu občanov Slovenska. Rozhodnosť ich rátania a dvakrát podtrhnutý výsledok, vohnali rumenec pýchy a obdivu do tvárí verných. Po buchnutí sa do čela, veď veru hej, dá sa to aj takto rátať a bagatelizovať, rumenec premenil sa na zápal, pýcha v duši vtiekla do nutkavých prstov nad klávesnicou. Tieto názory mentorov si okamžite osvojili a začali ich, každý po svojom vylepšovať.
Avšak beda, záverom minulého pracovného týždňa, prišli iné čísla. Pre jedných nepochopiteľné, pre druhých neprijateľné a pre nás ostatných, priznám sa, nečakane vysoké. Objednať si takýto výsledok by bolo samovraždou pre agentúru, ktorá profituje hlavne na tom, že hlad po prognózach tu bude aj v budúcnosti. Tlačiaci termín moratória a možno aj súťaživosť dvoch agentúr, obmedzili bežnú vzorku respondentov približne o pätinu a mohli sa podpísať pod odchýlku výrazne väčšiu ako je tá štatistická. Čísla ale samé o sebe sú pre niektorých tak desivé, že túto viac ako pravdepodobnosť ani nejako veľmi nedržia pri živote. Keď ide o ten ich.
A tak zrazu, keď z promile obyvateľstva, rysujú sa ho za jedným názorom desiatky percent, trollovia vyzývajú k zdravému rozumu a paberkujú v argumentoch svojich mentorov. Sorošove deti predsa nemôžu byť také hlúpe, aby dopustili „tie“ adopcie, veď nechceme ani také obyčajnejšie. Aby naozaj vítali migrantov, veď doteraz sme si neupratali ani osady. Vo svojich statusoch a diskusiách ustupujú z vyhrážok, zosmiešňovania a urážania. Zrazu sú citliví a jemní, vnímaví k dedovizni a smutní z toho, že ju spolu s ich dávno potvrdeným správnym názorom zrejme nechce nikto okrem nich prijať.
Nechcú, nevedia prerátať, koľko ich vlastne je. Majú toľko profilov, že sa v nich strácajú ako v zrkadlovom bludisku. Z duše im hovorí Ficova žlč zjemnená Dankovou naivnou zákernosťou. Rozumejú Harabinovmu slabikovaniu kľúčových slov v- zmy- sle- náš- ho- prá-á- va- a- tra- dí- í- cie, dokonca by porozumenie našli aj pre okúňavý návrat Mečiara. Že si oni nenašli včas kandidáta. Echt kresťanského, národne cítiaceho, sociálne konajúceho. Že ich taký nechal v štichu a nepostavil sa pred nich a nepovedal im- no poďte do mňa, naložte mi! Unesiem to, prisám vačku unesiem aj s vami, dobre nám spolu bude!
Niet takého. Nikdy takého nebolo. Boli však státisíce voličov, ktorí túto ilúziu vytvárali sebe navzájom a mentorom k radosti. Tie státisíce sa nescvrkli, je ich rovnaké množstvo. Len výtlak toho zaoceánskeho tankeru, ktorý by najradšej doplával až k trom prameňom pod Kráľovou hoľou, vytlačil ich za viacero brehov a nijako nevedia k sebe nájsť cestu. Bývala väčšina sa roztrieštila do niekoľkých menšín. Sú si blízko, rovnako zmýšľajú, rovnaké chcú, predsa ale, chcú sa aj vzájomne predbiehať a vyplniť tú suchú brázdu, ktorú tak výdatne pomáhali vyrýpať hlboko do budúcnosti.
Tak teda, nájdite si takého. Zvoľte si ho, priveďte ho a aj seba na námestia a demonštrujte svoju silu, svoj počet a svoju pravdu. Volebnú matiku ovládate, tak kde je problém? Aha, málo vás. Tak sa dajte vypchať, nech aj budúce generácie budú vidieť, čo ste boli vlastne zač.
