Where Have All the Flowers Gone?, protivojnový folkový song za bezmála sedemdesiat rokov svojej existencie zľudovel po celom svete. Pete Seeger ho naspieval v roku 1955 a v texte sa inšpiroval nájdenou citáciou z románu Tichý Don od Dmitrija Šolochova. Konkrétne išlo o odkaz na kozácku ľudovú pieseň Tovchu, tovchu mak. Melódia vychádza z ruskej ľudovej a americkej autorskej piesne.
Okrem samotného autora, song preslávili Marlene Dietrich (v angličtine aj v nemčine), Joan Baez či The Mamas and the Papas. Českú verziu, znovu spopularizovanú filmom Rebelové, naspievali napríklad Marta Kubišová, Marie Rottrová aj Judita Čeřovská (wikipédia).
Pred viac ako štyrmi rokmi, mali sme tu „politikov“, dnes autentických, proruských trollov, ktorí neváhali v reakcii na stupňujúci sa tlak na ich odchod z funkcií a z verejného života, blúzniť o tancovaní opozície na hroboch zavraždeného novinára a jeho snúbenice. Dnes, necelý mesiac potom, ako si prizvali veľvyslanca Mordoru na Slovensku k hanobeniu štátneho sviatku, sa onen škret, Sauronov plaz a poddaný, prepožičal k šíreniu klamstva a nebezpečnej lži o hanobení údajne ruských vojenských hrobov v slovenskej obci. Konanie excelencie, prideleného škreta, vyvolalo reakciu nižšie postavených, duševných ohyzdov a pretavilo sa do pologramotných odkazov na sociálnych sieťach, kde sa objavili aj vyhrážky fyzickej likvidácie starostu obce.
Neviem, či sa v tomto prípade dá veriť názorom, že tento hoax má odpútať pozornosť od odkrývania ďalších a ďalších masových hrobov na rusmi okupovanej Ukrajine. To by snáď museli prichádzať obdobné metúce aktivity z iných európskych krajín, aby očakávaný záber klamstva bol o čosi globálnejší. Otázne je tiež to, či každý veľvyslanec, kdekoľvek pridelený, má vo svojej agende sledovanie výmeny obrubníkov kade tade po vidieku. Mne to príde ako nadpráca a prehnaná aktivita domáceho agenta v službách zhubnej veľmoci. Kdesi čosi vyňuchá, vyskladá z toho udalosť hodnú podstrčenia slaboduchým a pravoverným súčasne a pripíše si vrúbik u chlebodarcu. Odpornejší tanec na hroboch, kde vyhráva vrah a krepčia nádenníci, si predstaviť neviem.
Máloktorá pieseň, známa a zľudovená po celom svete, má tak nečakané odkazy na svoj pôvod a vznik. Priam internacionálne, pôvodnou inšpiráciou a autorským spracovaním, rozdelené medzi vtedajšie dve superveľmoci. Máloktorá pieseň má ale tak jasný odkaz vo svojom obsahu a dosahu. O nezmyselnosti a zbytočnosti smrti tisícok bezmenných, za ktorou stoja jednotlivci síce so svojim občianskym menom, ale práve pre ich konanie či nekonanie, veľakrát im na meno prísť nevieme. Tak vznikne nejaký Putler či Hranol, tak sa vykľuje z neškodného hipíka toxický Blboš Dlaha. Škeria sa bezmocne po víťazstve. Raz v sebe dusia, inokedy zo seba potia nenávisť k čomukoľvek svojprávnemu, čo nestojí o ich rady či názory.
Falošní proroci a falošní hráči bez esa v rukáve, zato so vždy pripravenou dýkou. To ak by zase chceli niekoho súdružsky objať a pobozkať. Falošní levy salónov, čo si na bagandže navlečú psie dečky a dúfajú, že slama čo im spod nich trčí, utlmí ich dupot po parkete.
