Éra Fico II. sa mohla javiť ako „poeurópštenie“ sa, ako dospievanie mladíckej rozjarenosti lokálneho sociálneho demokrata. Bol to však len civilizačný náter, ktorý začal opadávať ešte počas doby záruky, poskytnutej autorizovanými natieračmi. Maďarič z Fica nevyrobil skromného chlapca s Primkami z birmovky, ak ho nevedel vyviesť z bludiska na Piatej Avenue a celoživotnej nenávisti k politikovi, ktorý ho porazil. Lajčák z neho nevykresal európskeho diplomata, ak mu nevyhovoril prítomnosť mafiánskej metresy v jeho suite u Merkelovej, keď ešte Slovensko videli obidvaja v jadre Európy.
Že sa obidvaja, Maďarič okamžite a Lajčák tuším do roka, porúčali zo Smero- scény po vražde novinára a jeho snúbenice, svedčí tiež iba o tom, že sami svojim natieračským schopnostiam neverili a dvojnásobná vražda ostáva prelomovou udalosťou domácej politickej scény. Pripustenie Kočnerových databáz do znovuotvoreného procesu hľadajúceho objednávateľa vraždy, sadlo ako riť na šerbeľ do úvah o tom, že nakadeného okolo Súmračnej bude viac. Je pritom dosť milé, že faktúra za prinavrátenie fekálií na domovskú adresu prichádza spoza veľkej mláky. Nie však kutím piklov Kisku a Sorosa, ale v podobe Epsteinovho odpočtu aktívnych účastníkov.
A na kondícii špičiek súčasnej koalície a ich zázemia vidno, kam to večné pretieranie Fica do odtieňov I. až IV. vlastne dospelo. Ono, ukázať kedysi prstom na Kotlebu a označiť ho za prekážku vyžadovalo stokrát menej energie, ako ukázať dnes prstom na Uhríka a privinúť si ho na hruď. Smiať sa s Počiatkom (vďaka Kočnerovi) na tom, ako Slota oholil Fica je humoreska oproti tomu, ako končili subdodávatelia Širokého u exekútorov a v márniciach, kým on vysomroval od štátu kompenzáciu za svoj krach. Nechcieť ísť do Únie s holými zadkami bol iný folklór ako vyhrážať sa, že tak skončíte mimo Únie, ak jemu doprajete bieleho koňa na vyšliapanie tej cesty.
Lajčáková demisia z postu, ktorý nemá žiadnu politickú váhu je však predsa len výrazný prejav totálneho úpadku Ficovej moci. Ak na exministra vyliezlo niečo veľmi škaredé, ale nijak nepotvrdené, je možno aj štátnické dohodnúť sa na prestávke v spolupráci, kým sa veci nepotvrdia. Avšak zotrvať v pozícii, kedy tak mentálneho analfabeta akým je Bombic, stále potrebuje držať pod ochranou a v priazni je úbohosť okresného rangu. Hoci s útechou, že o takého trtka Kočner zjavne nezavadil a na Bombica nikto nič nemá, čo by už sám o sebe nevytáral. A to je tá zmena, ktorú si zvolil Fico. Lajčák ho mohol uviesť do jadra Európy pred desiatimi rokmi, kedy sa náznakovo črtalo a na tom priedomí mohol stáť dodnes. Namiesto toho sa necháva uvádzať Bombicom do predizby Republiky kde sa ľahko môže stať, že Fico bude pre ňu príliš toxický. Až tam sa dá dostať vlastnou hlavou.
