Medzi liekmi a kozmetikou je priepastný rozdiel, čo sa spoločenskej hodnoty týka, ale výrazne menší v spôsobe hľadania požadovaných účinkov, vylučovania účinkov nežiadúcich a konečného umiestnenia na trh. Platí to o liekoch a kozmetických prípravkoch renomovaných výrobcov a v prípade nového tovaru mieriaceho na trh, je to otázka rokov. Rokov investícií, výskumov, skúšok, overovaní a v neposlednom rade aj prísneho stráženia všetkých dát z toho dlhého procesu. Lebo šmejd nespí, šmejd hľadá vždy nové a nové komodity, ktoré by mohol ošmejdiť a pustiť do obehu cez dôverčivé skupiny obyvateľstva. Lieky majú oproti kozmetike ešte tú výhodu, že môžu aj smrdieť, môžu mať nevábny vzhľad a môže vás po nich prehnať či inak dočasne vyradiť z bežného fungovania. Po lieku nemám byť krásny ale zdravý. Ale hovorím, farmaceutický a kozmetický priemysel má k sebe veľmi blízko a často sa navzájom dopĺňajú.
Niet nad vlastnú, nie nutne negatívnu skúsenosť s produktom, ktorý je na pomedzí lieku a kozmetiky. Vďaka svojmu pachu, nevábnej farbe a neskutočnej schopnosti všetko zašpiniť, ale hlavne, vďaka pozitívnemu účinku išlo jednoznačne o liek. Išlo ale o masť, ktorá sa dala bežne kúpiť (iba v lekárni) a použiť na tele všade tam, kde to štípalo, svrbelo, pálilo. Po čase sa však masť stratila, nedala sa zohnať. Z dostupných zdrojov som sa iba dozvedel, že bola stiahnutá z obehu pre nejaký nežiadúci účinok. Z obalu produktu som sa ale mal ako dozvedieť zloženie masti, ktorej hlavnou zložkou bol peruánsky balzam a nie je nič jednoduchšie, než v lekárni požiadať o namiešanie uvedených ingrediencií v danom pomere. Pomer ingrediencií je však iba jeden údaj, o spôsobe a technológii prípravy sa niet ako dozvedieť. Výsledkom potom je fakt gebuzina, ktorá je ešte smradľavejšia a nevábnejšia ako originál, ktorá špiní spodnú bielizeň účinnejšie a boľačky zachová v pôvodnom stave.
Možno zbytočne obšírne rozprávanie, ale chcel som tým povedať, že nie za všetkým je nutné hľadať primárne zlý úmysel. Ale sotva formálne dodržiavanie štandardných postupov môže viesť k tomu, že vo výsledku sú rozdielne údaje účinnosti a ak chýbajú iné údaje, tie o procese vývoja a výroby, potom je ten čiastkový výsledok krajne nedôveryhodný a vzbudzuje ostražitosť. Vtedy je to už na uvážení jednotlivca aj spoločnosti, či uverí šamanom a šmejdom, alebo radšej tým, ktorí majú z titulu svojho vzdelania, praxe a dlhodobého pôsobenia v tejto brandži práve takéto hodnotenie v popise práce.
Zotrvať v koalícii, ktorá má v akejkoľvek forme pôsobenia na svojej palube Igora Matoviča, je seba zničujúca, deštrukčná voľba o ďalšom jestvovaní. Varovania o takomto stave vypichnem dve. Jedno z minulosti a jedno aktuálne, zo včera. Je to už dávno, čo Andrej Danko označil Igora Matoviča za nebezpečného blázna. Neviem či je to tým, že zhodné diagnózy a osobnostné predpoklady dovoľujú ľahšie u druhých rozpoznať podobné nastavenie a kvalitu, ako oplýva hodnotiteľ. S takýmto názorom, ktorý bol zároveň varovaním, sa s Andrejom Dankom stotožňujem. Ani zo mňa a ani z ex predsedu parlamentu to lepšieho človeka nerobí, len sa zhodujeme v konkrétnom názore. Aj s rizikom, že môj popis dankovského odhalenia pravdy by ma mohol zaradiť do rovnakej skupiny nebezpečných bláznov. Ale čo už po mne.
Včerajšie vyjadrenia koaličných predstaviteľov (a tých ex koaličných) a predstaviteľov médií o nečakanej návšteve Igora Matoviča v Moskve je názornou ukážkou toho, kto má kým zviazané ruky a kto je slobodne nad vecou. Kým Heger, Budaj, Remišová či Sulík v podstate koktali nezrozumiteľné a neuveriteľné chlácholenia samých seba o tom, že až tak zlé to vari nebude, Kollár to má uveriteľne v paži a ide si ako obyčajne svoje.
Na osobné a autentické hodnotenie sa naopak zmohli tí, ktorí môžu o Matovičovej ceste a jeho doterajšom konaní v exekutíve hovoriť slobodne. Napríklad poslanec Valášek a novinári a politický analytici z viacerých médií. Zase je to ale o tom, čo si kto vyberie. Šamanov, šarlatánov a šmejdov, alebo tých druhých (vzdelanie, prax, popis práce). Pričom za druhých nepovažujem novinárov a bývalých členov koalície, ale vedcov a odborníkov, predstaviteľov ŠUKL- u a všetkých tých, proti ktorým sa dnes o 10:54 Igor Matovič postavil na vojnový chodník z Moskvy do Budapešti a prešliapal ho až do Bratislavy. Bezprecedentný útok a náznak toho, ako bude pokračovať cesta pomsty Igora Matoviča by nás mala postaviť do pozoru. Igor Matovič už nie je užitočným idiotom Moskvy. Jeho schopnosti sú tak neobmedzené, že užitočného idiota si on dokázal vyrobiť z Moskvy aj moskovskej politiky (nech je už akákoľvek) a narábania so Sputnikom V.
Igor Matovič sa už nezastaví, jeho potenciál je obludnejší ako sme si dokázali predstaviť. Majme na zreteli, s kým si nachádza prieniky značná časť poslancov za OĽaNO a Sme rodina, s kým si bezostyšne vie predstaviť spoluprácu Boris Kollár a koho zo snáh o návrat mafie a nadháňania si preferencií obviňujú spomenuté poslanecké kluby. Neviem aké budú najbližšie prieskumy volebného potenciálu politických strán, ale obávam sa že nie iba pre Za ľudí, ale aj pre SaS budú výrazným pohoršením a môžu si za to sami.
Nerozpoznali, že sa zmráka, že prichádza doslovne Súmrak bohov a kto na Slovensku je tem, čo mece bleskami, rozdeľuje spoločnosť, bičuje vášne, potiera slušné rešpektovanie sa a spoluprácu.
Spoločenská situácia presakuje do rodiny, vyťahuje na povrch skryté vlastnosti, charakterové deformácie, i obludnú túžbu ovládať druhých, ktorá naberá rozmery osudovej vášne...Novodobá šľachta sa v podstate zo strachu a z túžby po moci sebazničí. Nastáva pochmúrne (obdobie) v dejinách, keď už ani peniaze neznamenajú moc a nemôžu ľudí ochrániť...
Hore uvedená citácia je z recenzie filmu Luchina Viscontiho Súmrak bohov (1969) od Stana Hudáka z roku 2006 zo stránky Movie mania, váš svet filmu. Z citácie sú vypustené slová umiestňujúce ich patričnosť do obdobia predvojnového Nemecka a nastupujúceho fašizmu. Neviem ako vy, ale cez prizmu vývoja posledného roka na Slovensku, situáciu vo svete poznačenú pandémiou a bojom o vakcíny, eskaláciou vášni okolo Trumpa a Putina, vidím v slovách tej recenzie (film som videl viac krát a dojem z neho sa votrie pod kožu) veľmi veľa smutne aktuálneho.
