Konfrontovať sa voči súčasnej koalícii a ťažiť z jej nie práve vydarených a koordinovaných protipandemických aktivít je jedna vec. Pridať k nej osvedčený, sprostý vtip, to na ženské v kultúrnych domoch doteraz zaberalo. Prišli si tam pre karafiát, nejaký kúsok froté a informácia, že ten či onen minister súčasnej vlády je riadne pako, im tak isto nebola proti srsti. Duša aj kožný derivát boli pohladené správnym smerom.
Práve takto nejako si Fico už od polovice januára predstavoval svoje ťaženie po starostovských a župných kreslách. Ôsmy marec už pravidelne využíva na stretnutie s voličmi a ani tento rok nemal byť výnimkou. Štrnásteho januára avizoval až tridsaťdva takýchto stretnutí v termínoch končiaceho februára a začínajúceho marca. Okrem onoho karafiátu, predstavený mal byť na týchto stretnutiach nejeden kvietok, ktorý by vo farbách Smeru od jesene chcel voňať v konkrétnej obci či regióne. Súčasne s touto informáciou, v januári a vo februári Fico opätovne vyzýval Hlas a SNS, aby do spojených jesenných volieb išli na spoločných kandidátkach všade tam, kde k tomu bude vhodný priestor. A že, Smer nevylučuje spoluprácu so žiadnym politickým subjektom, čo netreba prekladať nijako inak ale len tak, že Smer neohrdne Kotlebom ani Uhríkom.
Keď už bolo možné sa nádejať, že omikron ostáva nebezpečný pre jednotlivcov, ale pre spoločnosť až takou hrozbou nemusí byť a že uvoľňovanie je v dohľadne, konšpiračnej scéne s lídrami Fico, Blaha, Uhrík, Chmelár a podobne, otvorila sa brána nového poľa pôsobnosti. Ňou prešiel, na druhý pokus, aj večný zmätkár Pellegrini. Cirkus okolo Dohody s USA netreba opisovať. Vyzúrili sa na nej všetci, ktorí sú kojení ruskou propagandou a obviňovaním z vlastizrady prekročili červenú čiaru a mysleli sme si, že ďalej klesnúť sa už nedá. Ale boľševik a fašista dokáže aj nemožné.
V zásade sa dá tvrdiť, že Fico musí byť na Putina neskutočne nahnevaný. Putin mu to posral.
Kým bola hrozba vojny na Ukrajine iba zavesená v étery sociálnych sieti a po jej vlnách lietali urážky, obvinenia, fantasmagorické tvrdenia a tiež ubezpečovania, že Putin nie je blázon a vojnu nezačne, Ficovi a spol. sa otvárali nové a nové možnosti ako a kam kydať. Po označkovaní „dohodárov“ ako vlastizradcov, núkala sa príležitosť z titulu schvaľovania prítomnosti vojsk NATO na území Slovenska. Aj počas vojenského cvičenia a tiež pre plánované posilnenie východného krídla na našom území. Vyzeralo to pre Fica priaznivo. Tri krát áno pre kvet, froté, sprostý vtip a bárs aký ksicht, ktorý bude v kulturáku predstavený, lebo ten kvet, uterák a vtip stačia ku spokojnosti mnohých. A zároveň, v takejto situácii trikrát nie vojne, pretože vojna neexistovala a nebolo nutné sa zamýšľať nad jej protagonistami a úlohami, ktoré v nej zastávajú. Naopak, v kvetináči ako výstuha pre krehkú rastlinku, bola zapichnutá mocná opora tvrdenia, kto je vojnovým štváčom a kto ohrozuje holúbätka Rusov s olivovou ratolesťou vo večne usmiatych perách.
Potom ale, 24. februára, vypukla vojna. Nedošlo k tichému presunu techniky a posádok do separovaných území luhanskej a doneckej oblasti. Z mora, zo vzduchu aj zo zeme, dokonca z tretieho štátu, vtrhli na Ukrajinu hordy neinformovaných a nezorientovaných brancov, ktorí tam zomierajú po desiatkach a stovkách a domáci, civili aj vojaci, po stovkách a tisíckach. Státisíce a milióny sa pohli na zúfalý útek a mieria aj k nám, na Slovensko.
Froté uteráky sú jednou zo zložiek akútnej pomoci, ktoré sa s plienkami, kojeneckou vodou, s dekami, s teplým jedlom, objatím a spoluúčasťou stali súčasťou nejedného kultúrneho domu či telocvične v obciach a regiónoch Slovenska. Hlavne na východe krajiny. V obciach a regiónoch. V administratívnych zložkách, o ktoré mal mať Fico práve v období predchádzajúcich a dnešných dní eminentný záujem, aby tam prezentoval svoje klamstvá o vine a nevine, o zločine a treste, o spravodlivosti, ktorú on, jeho boľševici s jeho fašistami, dokážu v týchto oblastiach zabezpečiť.
Strašne musí byť na Putina nasrdený.
Ako by to vlastne vyzeralo? Cestou na Ficov míting, zoberiem čo môžem pre utečencov a potom si sadnem do sály a budem počúvať Blahu a jeho skazky o tom, ako ženy a deti banderovcov utekajú? Alebo inak. Budem na miestnej úrovni konfrontovať obyvateľov v centrách obcí, aby sa zjavne odlíšili od seba na tých, ktorí sú lační po bludoch Danka či Blanára a na tých, ktorí otvoria špajzu a prinesú zaváraniny pre deti, ktorým sa strašne ubližuje?
Strašne musí byť vytočený aj z Pellegriniho.
Ten napokon otočil a vyjadril sa, že s posilňovaním východného krídla NATO na Slovensku on a poslanci Hlasu nebudú mať problém. Zatiaľ som nenašiel nič, čo by Pellegriniho a poslancov Hlasu v mojich očiach ospravedlňovalo a zbavovalo zodpovednosti z rozhodnutí, kedy boli súčasťou vládnej moci a ani z krokov a aktivít, ktorými sa priživovali na dezinfoscéne. Ale javí sa mi to zatiaľ tak, že do koalícii so Smerom sa veľmi hrnúť nebudú a Smer ako taký nechajú výraznejšie sa prejaviť ako subjekt inklinujúci k fašistickým a inak neznášanlivým témam, aby sa napokon Hlas predsa len viditeľne od toho všetkého oddelil.
A preto v zmysle vychcanej praxe, že nepriateľ môjho nepriateľa...však to poznáte, nedopoviem to do konca, to sa nedá. Ale áno, toto je jedna z možností, ktorá Smeru na jeseň môže privodiť debakel a mňa to otvorene teší. Obhajcovia Putina na deň, na dva zmĺkli, stratili reč. A keď konečne precitli s vedomím, v čom celý čas stoja po uši, nesnažili sa z toho smradu vyhrabať. Klamú seba aj najvernejších, že z mlieka aktivitou vymútia konzistentné maslo a na ňom budú pevne stáť. Len opomenuli, že to mlieko už prešlo tráviacim traktom a tak budú len hnednúť a hnednúť.
