Včera som niekde postrehol rozhovor s Róbertom Ficom a jeho slová o tom, že odhadoval cca 37,5% úspešnosť Smeru vo voľbách. Prvé výsledky z exit pollov sa tomu dosť podobali. Realita bola taká aká bola a okolo pol piatej ráno som išiel spať.
Určite nie spokojný, ale ani mrzutý, bolo mi to v podstate jedno. Takmer kontumačná výhra Smeru je zásluha slabučkého protivníka, ráta sa však iba víťazstvo a športové zhodnotenie o tom, že nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa naberá komický nádych. Poniektorí sa fakt iba ledva zúčastnili.
O Róbertovi Ficovi je dosť známe, že už pred rokmi chcel kandidovať na post prezidenta republiky a právna úprava o „plnoletosti“ na túto funkciu až po dosiahnutí štyridsiatky, ho onehdy značne roztrpčila. Som si takmer istý, že o takomto zakončení svojej politickej kariéry stále uvažuje. Nabáda ma k tomu nervózna reakcia Róberta Fica na postoj Ivety Radičovej tesne pred voľbami, ktorý označil za chystanie si kampane na prezidentské voľby na rok 2014.
Róbert Fico sa usmieva, ale neodpúšťa nič. Ani skutočnosť, že ak má on niekde cestu zahatanú, druhým ju rovnú nedopraje.
Cez tú volebnú noc som uvažoval takto: ak bude vládnuť opäť „zlepenec“ a bude sa mu ako tak dariť, Fico sa pokúsi v kandidatúre na hlavu štátu uspieť a viac ako pravdepodobne by uspel. Najme ak si predstavím, na akom spoločnom kandidátovi sa zhodne/nezhodne ctená pravica. A aj keď s výsledkami volieb rozhodne nie som nadšený, v jednom ma uspokojili.
Fico nemôže v roku 2014 kandidovať v prezidentských voľbách. Ak sa mu prvé dva roky vo vláde dariť nebude (a to mu neprajem), jeho opustenie kormidla a prehodenie zodpovednosti na plecia iného (koho ale?) bude očividne neférové.
Naopak, ak sa mu prvé dva roky bude predsa len dariť, ak bude mať prijateľné výsledky, teda také, aké nespochybní ani opozícia, tiež nebude môcť odísť. Ohrozil by svojich, oslabil by ich a z prezidentského paláca sa predsa do výkonnej moci nezasahuje, alebo nie?
Fico vybudoval najsilnejšiu politickú stranu na Slovensku, o tom nie je pochýb. Tak isto, ako sa nedá pochybovať o tom, že ju vybudoval na svoj obraz a je s ňou zrastený ako siamské dvojča so svojím súrodencom. A ani úspešné chirurgické oddelenie nezaručí prežitie obidvoch z dvojičiek, možno tomu silnejšiemu, čiže Robovi.
Keď sa táto (budúca) vláda udrží štyri roky, znovu to budú jej výsledky, čo rozhodnú o pokračovaní Ficovej kariéry. Zlé výsledky ho asi neodradia od kandidatúry v roku 2019, on to už svojim voličom bude vedieť vysvetliť aké to mal ťažké. Predsa len, bude mať oslabenú pozíciu a svojou kandidatúrou by zároveň rozpustil Smer- SD. Paradoxne, mali by ho odradiť dobré výsledky (a tie mu vo vlastnom záujme prajem), pretože ukončiť aktívnu politickú kariéru vo výkonnej moci na vrchole úspešnosti, to chce silného kinga. A takým Róbert Fico v tejto disciplíne nie je.
Ak chce byť Róbert Fico prezidentom Slovenskej republiky, mal by už teraz prebudovať „svoju“ stranu na „nesvoju“, hľadať korunného princa, zástupy korunných princov. Inakšie dosiahne iba to, že Smer nedopadne tak biedne ako SDKÚ, dopadne ako HZDS.
Ak netúži Róbert Fico po prezidentskom kresle, ak si uvedomuje čo by po jeho odchode bolo so Smerom, potom je to naozaj iba moja fikcia.
Možno v roku 2024, ale to už predbieham..., aby ma však niekto neobvinil z nestrannosti, Fico stále má zadné vrátka. Na rozdiel od Dzurindu, ten sa zaklinoval v horiacom dome a kopal nohami ešte aj vo chvíli, keď mu hasiči ponúkli miesto na rebríku. Po tomto rebríku sa chodí zásadne dolu,hore smerujú iba nedocenení profíci.
