Nech už páni pravotári mysleli hrou s modrými slúchadlami a s atrapou samopalu v Rajeckých Tepliciach čokoľvek, nemôžu sa po takmer dvoch rokov čertiť na to, že to komusi pripomína streľbu v Devínskej Novej Vsi. Harmanovu streľbu to pripomína a to dosť jasne. Mne to môže pripomínať napríklad dementného Otíka s „Vesničky střediskovej“ a tak ako demenciu nepripisujem Jánosovi Bánovi, nemám ju prečo pripisovať rozkokošeným sudcom a prokurátorom. Kým sa hrajú, určite nie.
Keď ale začnú po dvoch rokoch urazene žiadať od redakcie vysoké odškodné (pravda, pýtať si symbolické euro ich nenapadlo a pýtať si smiešnu sumu by ich asi dehonestovalo vo vlastných očiach), to už nie je nevinné vtipkovanie a hranie sa na čokoľvek. To je podobné tomu, ako keby sa napríklad exhibicionista, ktorý pre svoje nahaté pobehovanie potrebuje práve štadión plný divákov a objektívov, ohradil voči tvrdeniam v tlači, že konkrétne on pobehoval po štadióne v Adamovom rúchu. Pretože on, podľa svojho vedomia a slobodnej vôle, na sebe žiadne Adamove rúcho nemal, on bol proste nahý a redakcia si vymýšľa, zavádza, nemá pravdu a preto ju zažaluje a bude žiadať odškodné.
Aj keď, o určitej demencii (alebo ako to nazvať? Pocit bohorovnosti, nedotknuteľnosti vo svojom postavení?) tu určite hovoriť môžeme. Kto sa im prosil o to, aby svoju súkromnú párty zverejňovali práve takýmito zábermi. Kto to vlastne zverejnil? Prečo si košický policajti točia video o tom, ako sa pohrávajú s cigánčatami, kto im ho zverejnil, ak nie oni sami? Prečo si americký vojaci musia natočiť na pamiatku akurát to, ako obsikávajú mŕtvoly? Lebo majú pušky, lebo majú moc, alebo len preto, že sú proste naozaj vyšinutí. Po tej fackovacej afére v Košiciach vzniklo mnoho rečí o tom, že treba sprísniť výber adeptov do PZ. Vtedy niekto z hovorcov, neviem či z ministerstva alebo z krajského veliteľstva PZ, toto dementoval s tým, že psychotesty sú veľmi náročné, že až 70% z uchádzačov nimi neprejde a preto ich považujú za dostatočné. Bez urážky, sem tam asi niekto prekĺzne cez to sito výberu, ináč by miera dôveryhodnosti slovenských inštitúcii vyzerala inakšie:
http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1[detail]=48527
Že majú najnižšiu dôveryhodnosť práve inštitúcie justície je smutné. Že ju má (alebo v roku 2011 mal) najvyššiu práve prezident republiky, so všetkými svojimi excesmi a prešľapmi aj v oblasti justície je dôkazom toho, že to sito je riadne deravé.
