Predviedol nám to už Róbert Fico, blahej pamäti adresát súdnej obsielky, ktorého pre obštrukcie z jeho strany nebolo možné zastihnúť nikde a nikdy. Premiéra, ktorý vyzýva odvážnych, aby sa len súdili s jeho krajinou, ak si trúfnu. A keď si trúfnu, netrúfne si pre zmenu on predstúpiť pred kamery novinárov a čosi o tom povedať. Radšej im oznámi, ako si on predstavuje definíciu novinára, akú má on predstavu o ich počte a čo rozhodne ešte neznamená, byť vlastníkom televízoríka či kamerky.
Použitie zdrobnenín má mať dehonestujúci charakter, nič to nemení na skutočnosti, že by k novinárom nebol milostivejší, ak by sa vrátili ku kladivu a dlátu a všetko podstatné nám oznamovali klinovým písmom pred chrámom. Fico zabudol na počítačík a na dostupnosť jeho potenciálu oznamovať a dozvedať sa.
A tak po vzore svojho sociálneho guru, prijíma opatrenia pštrosej hlavy a pohotovostného vedra piesku pri každom parlamentnom hydrante, aj Pavol Paška. Z bezpečnostných, teda aj protipožiarnych dôvodov, obmedzuje pohyb po parlamentných priestoroch práve novinárom, z ktorých sú mnohí známi práve tým, že s obľubou cikajú do vedier s pieskom. Ako si potom priznať to maslo na hlave? Oficiálnej návšteve odomkne všetko, exkurzii maturantov vymedzí čo je prípustné, čo však s otravnými novinármi a ich rovnako otravnými otázkami?
Lenže, čo je platné sťažiť novinárom dostať sa do fyzického kontaktu s chudákom, večne obťažovaným poslančíkom, či jeho zraniteľnejšou verziou vo vývoji- poslančičíkom, ak sa nepríjemnosti v podobe otázok hrnú aj z iných strán? Ak si guru prizve na zasadanie vlády ombudsmanku, prehovoriť jej však nedovolí, údajne z procedurálnych dôvodov, a potom sa všetci podgururovčíci čudujú, že ona hovoriť napriek tomu chce? Nuž, vyjdeme jej v ústrety tým, že pred ňou utečieme. Tým, že ju presunieme do ohniska svárov nepráva, toho, čo má verejný ochranca práva na starosti.
Toto vymyslí predseda čohosi, čo je v každej normálnej krajine garantom legislatívnej moci a spoluzodpovedá za spôsob dodržiavania práva každým a pre každého. Vyjadrí sa, kde podľa jeho názoru je najpotrebnejšia práca ochrancu práv a vyšle ho na výpravu. Mal by si tiež zbaliť kufre, keď už tak presne vie, kde ho čaká najviac roboty. Lebo týmto názorom zároveň vyjadril seba obviňujúcu skutočnosť, kde je najväčšia slabina jeho práce, kde sa nachádzajú tí, ktorým sa venuje najmenej.
