V duchu osvedčenej tradície- spoľahnutie je len na vlastnú hlavu, treba sa zmieriť s faktom, že z Úradu vlády občas prehovorí hlúposť. Ak by v marci 2018 bola nebodaj rozkopaná Spojná ulica (medzi prezidentským a vládnym palácom), Fico by výkop pravdepodobne označil za Kiskovu líniu v chystanom útoku na jeho legitimitu. Niekoľko dlažobných kameňov, zabudnutých po stavebných prácach na Námestí Slobody a sústredených na jedno miesto, nikto príčetný nemohol považovať za fyzické nebezpečie čomukoľvek. Vyhlásiť ich ale za nachystanú muníciu a vyvreskovať to dookola, to je už stratégia. Síce sprostá a vopred prehraná, to sa ale kandidátom stáva pravidelne. Príbeh tých nešťastných dlažobných kociek začal o dobrého pol roka skôr a aktéra toho príbehu, spoznal som poldruha roku predtým, než Fico vypustil svoju paranoju. Sedel v lese a čítal knihu.
S Kubom sme druhovia v zbrani. Vyzbrojení kladivom, paličkou a dlátom, ťažíme a krešeme kameň pre hrad Uhrovec. Napoleon bol názoru, že každý vojak vo svojej torne nosí aj maršalskú palicu. Záležalo na jeho šikovnosti, odvahe a statočnosti, rovnakým dielom ako na súhre šťastia, náhod a vlastného chcenia, že z anonymného pešiaka dotiahne to na maršala ako Ney, Bernadotte či Murat. Palicou je slangovo aj pracovný nástroj v ruke kamenára.
Začiatkom leta 2016, pohodlne pokrčený do tureckého sedu, opretý o batoh a jednu z borovíc pod hradom Uhrovec, relaxoval chalan s knihou v rukách. Nepoznali sme sa, tak sme si len kývli hlavami, ako to turisti bežne robia v Strážovských aj v iných vrchoch, no a odvtedy sa poznáme. Nebol som si istý, či oddychoval cestou dolu a či hore, ale keďže to bolo len pár metrov pod hradom, na ktorom práve začínal pravidelný Letný tábor dobrovoľníkov na hrade Uhrovec, odhadol som, že sa ešte uvidíme. Stalo sa. Do batohu som, vtedy ešte študentovi, nevidel. Čo v ňom ale, fyzicky aj obrazne, za tých takmer deväť rokov odkedy sa poznáme, hore na hrad vyniesol, to presahuje predstavivosť zištného, bojachtivého „politika“. Okrem vojenských insígnií už hádam všetko.
Pracovné náradie, konzervačné prostriedky, z ruiny zakotúľané kamene- architektonické články, dobrú stovku metrov v strmom svahu zablúdené a vrátene bližšie ku svojmu miestu. Má už takú slabosť ten Kubo, dávať zabudnutým kameňom zmysel. Okrem nejakej tej skyvy chleba a zvrškov, do batohu sa zmestia plány, dokumentácia, fotoaparát a hlavne, odhodlanie pracovať na záchrane pamiatky, najlepšie v dostatočne hojnom a fundovanom kolektíve.
Za tie roky, sú to desiatky študentov, ktorých motivoval a stále motivuje k návratom na hrad Uhrovec. S Dankou M., odborne spracovali pasportizáciu kamenných prvkov na hrade. Sú ich stovky na svojom mieste a podobný počet sústredený a zaevidovaný na dvoch troch hromadách. O niektorých vieme bezpečne, z ktorého stavebného otvoru sa vykotúľali, o niektorých to len tipujeme v rámci situovania toho ktorého objektu, pri iných nevieme nič. A ako postupuje archeologický výskum hradu, pribúdajú ďalšie a ďalšie pieskovce premenené pred stáročiami na parapety, preklady, ostenia či schody; súčasti krbov a pecí, okien a portálov, konzol a ríms. Strohých kusov technického odvodnenia aj prezdobených detailov prepychového paláca Zayovcov, prevažne zo 16. a 17. storočia. Archeologický výskum, spolu s tým architektonicko historickým, sú podkladom k tomu, aby sa s patričným odstupom, potrebným pre odborné posúdenie a schválenie nasledujúcich krokov, pokračovalo v záchrane hradu Uhrovec.
Inak je to ale s voľnou tvorbou, ktorej sa Kubo tiež venuje. Nič tvorby chtivého autora nebrzdí a môže sa okamžite realizovať. A tak sa stalo, že v auguste 2017 zaregistroval na Námestí Slobody „zabudnuté“ kocky žulovej aj čadičovej (bazaltovej) dlažby a kopnutý múzou tvorivosti, kamene si preskladnil a postupne prenášal do ateliéru. Postupne až tak, že v marci 2018 tam ešte nejaké ostali a vydierateľný Fico vyskladal na stôl milión eur v keši, ako to socdemáci majú vo zvyku.
Medzi nami, merná tiaž bazaltu, o ktorý mal Kubo primárny záujem, je niekde okolo 3000 kg/m3. Preto jeden kus, povedzme kocka so stranou 13- 14 centimetrov, bude sa blížiť k váhe 7,5 kg, porovnateľnou s guľou pre mužov (7,26 kg) ktorú vrhajú ťažký atléti. Helena Fibingerová trénovala celý život, aby tú svoju, štvorkilovú pre ženy, vrhla do vzdialenosti 22,5 metra (stále platný svetový rekord v hale z Jablonca v r. 1977). Od začiatku muselo byť triezvemu človeku jasné, že takouto kamennou kockou cez vysoký plot ďaleko nedohodíš a ohrozíš tak nanajvýš seba a svoju dutinu lebečnú. To už by Matovič dohodil tie plienky ďalej.
Toľko, v skratke o kamarátovi Kubovi, ku jeho vzťahu a práci s kameňom a jeho vlastný text k Ficovej paranoji. My sme tie kamene, ktorých sa bojí. My, ktorí sa tam schádzame, kráčame a postávame, občas o niektorý z nich zakopneme, ale v prevažnej väčšine, ani len neevidujeme, na čom stojíme. Hlavne, že vieme prečo sa tam opakovane stretávame:
https://kapital-noviny.sk/povedz-puc-a-narod-pochopi/
