Keby bol Peter Pellegrini ženou, hovorilo by sa mu/jej zlatokopka. Ale že je mužom, hovorí sa mu najčastejšie podržtažka. A podržtažkovia, keďže zvyčajne majú plné ruky tašiek, nemajú komu vystrčiť pravicu, nadviazať kontakt, dohodnúť plán a vykročiť na vlastnú, možno riskantnú, ale vlastnú cestu životom. Osobným, profesijným, politickým. Podržtažka sa cíti byť užitočný a minimálne v tomto postavení sa vie tváriť ako profesionál. Možno aj vie, že to, čo drží niekomu druhému poruke, sa viac podobá chaotickému obsahu dámskej kabelky. On sa však dnu nepozerá, aj na to je príliš lenivý a stačí mu tváriť sa, že by to mohol byť aj jadrový kufrík. Našťastie, Slovensko nie je jadrovou veľmocou a tak podržtaška môže vystupovať ešte tajomnejšie a dôležitejšie ako nosič kódov, na odpálenie takej pecky, ktorá by držala všetkých v úctivej vzdialenosti od šéfa a teda aj od neho. Zároveň vie, že keď bude hľadať diaľkové, vytiahne najprv vreckovky, keď bude potrebovať vstupenky, konečne natrafí na ten bloček od jogurtov, ktorý mal byť už vlani vyhodený a keď ho niekto poprosí o tie vreckovky, čo ich mal toť v ruke, budú v nej obratom kľúče od sestrinej garáže. Hej, má v tom trošku chaos, ale ten je pre lenivca zázračne upokojujúci. Utvrdí ho to v pocite bezpečia, že to, čo on druhému drží v ruke, nestojí nikomu za to, aby mu tú ruku odrezal, ak by náhodou tašku zabudol vydať na prvý povel.
Záhadná púť Petra Pellegriniho poslaneckými lavicami, ministerskými postami a ústavnými funkciami, bola podľa jemu vlastného vkusu vyšperkovaná niečím, čo najviac pripomína nevydarenú reklamnú kampaň hobbymarketu za zenitom. Bez zľavového kolesa šťastia, bez uveriteľnej špiny za nechtami mozoľnatej ruky, v pracovnom oblečení o číslo menšom na to, aby sa v ňom aj dalo pohodlne pracovať. Vyžínačka, zemiaky, traktor či záclony ho mali posunúť skrz jemu cudzie činnosti do jemu ešte cudzejších funkcií a zodpovedností. Ani to, že mu spadlo regentstvo bezprácne do lona, nedonútilo ho trochu zapracovať, nájsť si vlastnú podržtašku, ale trúfol si na obidve funkcie. Jalové regentstvo a ruky plné záclon a tašiek.
Jediný uveriteľný moment jeho kariérnej púte, aj ten zachytený len zvedavým mikrofónom, bola starosť, ktorú mu na sklonku regentstva robili netušené náklady na zvládnutie nastupujúcej pandémie. Studený psí čumák, stojaci vedľa neho, ho viac pokarhal ako posmelil, že to už nie jeho starosť. Takto poučený a navigovaný, ani len toto nebolo z jeho autentického rozhodnutia, rozhodol sa opustiť nahého cisára a prisľúbil nové léna novým služobníkom služobníka. Ako obyčajne, prerátal sa. Obklopenie sa intrigánmi, ktorí boli od neho nielen hlúpejší ako Tomáš, ale aj zákernejší a dravší, ako Matúš napríklad, ho zákonite priviedlo na jeho Golgotu. Ponížením na tej ceste mu nebola tŕňová koruna na odbojnom čele, ale novučičká taška s obsahom Pandorinej skrinky vložená do ruky. Povzbudením v ponížení mu mal byť prísľub dočasného zotrvania v druhej najvyššej ústavnej funkcii, len ak odmietne tú tretiu, lebo dostane (dostane, nemusí sa starať) tú prvú.
Nuž ale, zver podržtaškovi tašku s takým obsahom. Siahne do nej, rozprávajúc o širokom a odbornom dialógu a vytiahne skrátené legislatívne konanie. Vie, že niekde tam vnútri, hneď poruke je aj nová politická kultúra komunikácie medzi koalíciou a opozíciou, medzi vládnou mocou a médiami, nahmatať vie len Lučanského smrť a Sorošove intrigy. Všetko, čo sa mu prilepilo v týchto dňoch na prsty pri prehľadávaní cudzieho obsahu vlastného batôžka, reálne ho vzďaľuje od šance, že Ľuboš Blaha odloží Che Guevaru do almary zavesí si miesto neho niekoho s menším strniskom, ale s krajšími jamkami na líčkach. A to už bol tak sakra blízko.
Peter Pellegrini je, ehm, z prostredia či z komunity, kde na vzhľade záleží viac ako na výkone. Výkonom je totálne na dne a vzhľad a dojem, akým chce pôsobiť na masy, mu ničí ešte rýchlejšie ako skrátené legislatívne konanie, jeho stále tesnejšie primknutie sa k niečomu a k niekomu, od čoho a od koho sa chcel natrvalo vzďaľovať. Pretože zotrvanie pri starom nevedie k vytvoreniu nového. A tak vytiahne bločky od jogurtu a kľúče od sestrinej garáže a možno sa pokúsi predbehnúť aspoň Andreja Danka pri ohlásení kandidatúry do eurovolieb. Tam by šancu mal, tam by mohol počítať aj s jeho hlasom aj so svojim Hlasom. Tak ho majú všetci radi.
