Dnes bol štátny sviatok, ktorý Fico zrejme neobľubuje. V rozpuku mladosti, obrátil mu 17. november vysnívaný svet hore nohami a trvalo dlho, kým si na jeho troskách vybudoval svet iný, tak totožný s tým minulým.
Na dnešný deň si Fico prezieravo nachystal záložný program. On, tak milujúci davy, musel si tie davy k dnešku kúpiť, lebo vie, že na námestiach ho očakávajú iné. Jeho vysnívaný svet sa rúca. Prehovorí jeden lekár a odstupuje ministerka zdravotníctva. Prehovorí hŕstka ľudí a odstupuje predseda parlamentu. A čo robí predseda vláda vo chvíli, ktorá nesie znaky ústavnej krízy? Predstúpi pred ľudí na námestí a obhajuje svoje doterajšie kroky? Nie, na to on odvahu nemá. Zašíva sa niekde na stanici, rozdáva všimné a hrdí sa tým, že ho už prijalo dvestotisíc ľudí. Prijme ho ešte dvojnásobný počet ľudí, pretože popravde, nič iné im neostáva. Ak chcú cestovať vlakom a mali doteraz nárok na zľavené cestovné, majú iba dve možnosti. Buď si kúpia plné cestovné alebo sa zaregistrujú na cestovanie zadarmo. Tá registrácia má svoje administratívne a prevádzkové opodstatnenie. Poriadok musí byť. Ale ten počet registrovaných je nová, nesmierne drahá handra, do ktorej sa nám ten nahatý cisár tak samoľúbo zaodieva. Hrdí sa tým číslom a v jeho ponímaní musí byť nejakých tri či štyritisíc ľudí na dnešnom proteste v Bratislave zanedbateľných.
Boli tam študenti aj dôchodcovia. Zrejme medzi nimi aj takí, ktorí si už tú registráciu vybavili alebo si ju najbližšie vybavia. Fico ich automaticky bude považovať za svojich ľudí. Lenže oni sú jeho už teraz. Prišli na námestie, vypočuli si a prijali tie tri požiadavky, s ktorými sa aj v ich mene na neho v stredu obrátia poslanci Národnej rady. A budú očakávať promptnú a zrozumiteľnú reakciu. Ak nie, mal by si Fico rýchlo vymyslieť niečo na 25. november. Ako záložný plán, ak by sa náhodou predsa len pohli davy k Národnej rade.
V ten deň začínajú Vianočné trhy, to by bolo ale asi príliš plebejské. Čapovať punč zadarmo a špekulovať nad pranostikou, čo prinesie Katarína na Vianoce. Blato alebo ľad. Viac toho ale na výber Fico nemá. Buď si pripomenie prasa, ktoré sa od dobroty ide kĺzať na ľad, alebo situáciu, ktorá vedie z kaluže do blata. K jednému aj k druhému má veľmi blízko. A ak sa utešuje tým, že všetko sú to plané reči, že niet relevantnej politickej sily, ktorá by mala vôbec vôľu, nieto moc k tomu, aby ho zastúpila, tým nech sa netrápi. Stoja predsa proti nemu anarchisti a tí si ťažkú hlavu s tým, čo bude potom predsa nerobia. Tak isto ako on.
