Ak vieme kde je tá pláž, ak vieme, že takto nám to vyhovuje, minieme krásne slečny v dvojdielných plavkách, urastených mužov v bermudách či adamkách, minieme nahé deti voľne a bez zábran medzi nimi pobehujúce a po chvíli môžeme takto prirodzene, nahí medzi nahými, splynúť z davom. V nahote sme si rovní, sme si rovní lebo tak konáme na vlastný popud. Kým na vedľajšej pláži môžu byť nahé iba malé deti, ostatní musia mať na sebe aspoň za dlaň textilu, aby nevzbudzovali pohoršenie, aby neboli za to postihovaní. Lebo o tejto časti pláže platí takáto dohoda.
Odhliadnuc od súkromia, návštevy u lekára, dočasne spoločne zdieľaných priestorov internátov či kasárni, svoju nahotu si nechávame pre seba, nie sme zvedaví na tú cudziu. Vyrušuje nás všade tam, kde ju vnímame ako neprirodzenú a obťažujúcu.
Ešte som živého exhibicionistu v akcii nevidel. Chvalabohu, nie som objektom jeho záujmu. Aj vo svojej pošahanosti či diagnóze, buďme uznanliví, je to diagnostikovateľné, vyberá si obete svojho prejavu podľa prirodzeného výberu. Toľko ale viem, že najbezpečnejšie žena či dievča pred exhibicionistom obstojí, keď sa jeho odhaľovania nezľakne. Naopak, ak sa mu prizrie bližšie, okamžite si uvedomí aké je to nepodstatné a nezaujímavé, ba až smiešne a výsmech adresovaný jeho pýche je najlepší spôsob ako ho odohnať.
Možno príde exhibicionista aj na naturistickú pláž, možno vtedy, keď je mimo služby. Je to málo pravdepodobné, v mori nahých tiel nemá ako zaujať. Akýkoľvek pokus upozorniť na seba v tomto prostredí by ho zadupal do zeme a vykázal z priestorov, kde je jedinou vstupenkou prirodzenosť a prirodzené správanie. Vo svojom dlhom kabáte musí teda ísť tam, kde pôsobí prirodzene ako iný oblečený človek a vo chvíli, kedy sa mu to zdá byť vhodné sa odhalí a ukáže svoju nahotu. Toto ho vzrušuje, toto je jeho diagnóza. Deviácia s veľmi malým stupňom nebezpečenstva.
Róbert Fico nám povedal, že je prečítaný celý, že o ňom všetko vieme, že stojí pred nami politicky nahý, že nič neskrýva. Nie je to pravda. Róbert Fico nie je prirodzene sa tváriaci človek, správa sa nepredvídateľne a nečitateľne. Tají o sebe absolútne všetko. Nepríde nahý medzi nahých ľudí toto o sebe tvrdiť, dopadol by ako ten deviant a vyhnali by ho. Príde oblečený medzi oblečených ľudí a hovorí o svojej nahote ako o tej najprirodzenejšej veci. A práve preto že hovorí o nahote a prirodzenosti, považuje akékoľvek otázky týkajúce sa toho, ako prišiel k tomu, čo toľkými vrstvami zakrýva jeho nahotu za nepodstatné, neopodstatnené, za výsostne súkromné a intímne. Z naturistu je v okamžiku hamblivec, nechce poodhaliť ani cíp oblečenia, pretože pod ním by sme videli to, čo ešte donedávna patrilo do našej garderóby. Môžeme si my potom lámať hlavy, kam a kedy sa to podelo. Ak sme nechápaví, ak na to neprídeme hneď, Róbert Fico nás okamžite usmerní a ukáže prstom na toho, kto nás zvlieka donaha.
