V prvom rade nechápu skutočnosť, že za hlasovanie v Národnej rade alebo v jej výboroch poslanca nemožno stíhať a to ani po zániku jeho mandátu. Nemožno, bodka. A je jedno, či poslanci hlasovaním prijali ústavný zákon, dohodli zmenu štátnej hranice, upravili si vlastný rokovací poriadok a do neho prepašovali povinnosť prevádzkovateľa parlamentného bufetu, že musí mať vždy dostatok kuracích stehien pre poslanca Miroslava Číža a to aj v prípade, ak by sa stal vegetariánom. Alebo europoslancom, alebo by už kurčatá neexistovali.
Poslanci môžu odhlasovať aj tú najväčšiu, do neba volajúcu hlúposť, ale stíhaní za to byť nemôžu. A áno, ak také niečo vyvedú, platí na nich ono často používané a aj zneužívané, že ako osoby verejne činné a známe, musia za svoje konanie (hlasovanie) zniesť aj drsnejšiu kritiku. Drsnejšiu, než k akej sa uchýlil hladný Číž a kuchárke a vedúcemu sa v parlamentnej jedálni vyhrážal vyhazovom. Za kuracie stehno. Hnev sociálneho demokrata nepozná hranicu.
Toto všetko takí poslanci ako Blaha, Mazurek, Fico či Kotleba veľmi dobre vedia. Hlasovaním v Národnej rade nie je možné vykonať, dokonať či sa len pokúsiť o vykonanie prečinu alebo trestného činu. Toto tí poslanci, čo vyzývajú lepičov plagátov hľadať obydlia svojich kolegov, veľmi dobre vedia. Napriek tomu, klamú o skutočnosti, o ktorej vedia, že je nepravdivá a vysielajú delegácie prihlúplych hulvátov oblažovať svojou prítomnosťou poslancov Národnej rady, ktorí v hlasovaní hlasovali ako hlasovali. A posmeľujú ich tvrdením, že sa takýmto hlasovaním dopustili vlastizrady. Čiže trestného činu.
Exminister a exposlanec Róbert Kaliňák to v akejsi debate zľahčoval tvrdením, že reči o vlastizrade nemožno hneď chápať v trestnoprávnej rovine. Že je to len taký folklór, že sú to len expresívnejšie vyjadrenia a poslanci ich musia zniesť. Nuž nemusia. Lebo práve v tej trestnoprávnej rovine to jasne na svojom profile píše (ak len nie je Mizíkom) poslanec Blaha. Na adresu Čaputovej, Hegera, Naďa a Korčoka chrlí, že sú najviac zodpovední za okupáciu ako americkí agenti a predmetom vyšetrovania vlastizrady musí byť ich prepojenie na USA.
A keďže vyšetrovanie je výlučne v právomoci orgánov na to určených a poslanec Blaha to vie, jeho označenie sedemdesiatich siedmich poslancov za vlastizradcov sa dá chápať výlučne práve v tej trestnoprávnej rovine, ako je vlastizrada opísaná v Trestnom zákone. Spolu s poslancami Blaha z rovnakého trestného činu obviňuje menovite štyroch neposlancov. Tí teda nemohli ani hlasovať a napriek tomu, za hlasovanie nesú, podľa Blahu, najväčšiu zodpovednosť. Prezidentku, predsedu vlády a dvoch ministrov označuje ako agentov cudzej mocnosti a v službách tej mocnosti mali ovplyvniť hlasovanie poslancov. To je fakt silná káva a práve v tej trestnoprávnej rovine by si ju mal vychlípať ten, kto ju navaril a naservíroval.
Sumár tohto všetkého je taký, že ak poslanec Národnej rady tvrdí, že niekto sa hlasovaním v pléne Národnej rady dopustil vlastizrady (trestného činu) je jednoducho klamár s veľkým k. Klamár. Ak toto jeho tvrdenie prijme za svoje niekto z jeho nekritických obdivovateľov a so štátnou vlajkou v ruke ide vylepovať plagátiky, je hlupák s veľkým h. Hlupák. Pretože uveriť na prvú všetkému čo kto drísta a neoveriť si to, hoci je to možné, to chce tak minimalistický nárok na súdnosť, že to fakt bolí.
Hlupáci sú preto označovaní za hlúpych, lebo klamári, ktorým uveria, sú od nich chytrejší. Ako inak by mohol niekto klamať trvalo a opakovane, ak by mu niekto klamstvá nežral aj s navijakom ešte vytrvalejšie. A skôr ako sa niekto zo spoluobčanov urazí, že ako ich to nazývam, nuž, neraz som bol hlupákom určite aj ja. Minimálne v tých okamžikoch či v obdobiach, kedy som nejakému klamstvu (hovorím o vedomom klamaní, čo je prípad Blaha a bla bla bla ostatní) veril dlhšie ako len okamžik, či na základe toho klamstva som vykonal niečo, k čomu ma klamlivé tvrdenie nabádalo. Ide len o to, s akou mierou kritiky vieme preberať vonkajšie impulzy a konať podľa nich. A je na každom súdnom človeku začať o tom uvažovať. Ak nie ostražito vždy, tak aspoň dodatočne vo chvíľach, kedy si je schopný všimnúť, že jeho konanie vyvoláva neobvyklý rozruch a existuje na neho aj úplne iný názor. Klamanie samotné a ani hlúposť nie sú trestné. Prax však je taká, že klamanie má väčšiu šancu vyhnúť sa zodpovednosti a hlúposť naopak, zaručuje preberanie zodpovednosti za výroky klamára konaním hlupáka.
