Kancelária prezidenta SR na svojich oficiálnych stránkach uvádza jeden so svojich oficiálnych kontaktov- mailovu adresu informacie@prezident.sk . Ak by sa mi zažiadalo nejako s touto kanceláriou komunikovať, najskôr asi využijem túto možnosť. Žiadosť, prosbu, návrh, sťažnosť či holý nezmysel, odoslaný mail si svojho adresáta nájde. Ani Gašparovič, ani Trubač nedrepia pred monitorom, nezbiehajú viac krát denne do podateľne, či tam náhodou nie je nejaký odkaz pre nich. Kancelária má určite dostatok pracovníkov, ktorí v rámci svojej kompetencie korešpondenciu triedia, vyhodnocujú a podstupujú kompetentnejším, až sa dostane k tomu najkompetentnejšiemu. Alebo skončí v koši, ak to je fakt holý nezmysel; možno že aj ten má nárok na odpoveď v primeranej lehote, ak tak predpisuje protokol.
Predpokladám, že prezident si v nejakom časovom intervale nachádza poštu, ktorá má skončiť na jeho stole. Ak si takýmto spôsobom našiel na stole či v dennom resumé aj žiadosť Andreja Kisku o stretnutie, je zbytočné sa durdiť, že to prišlo mailom a až potom bežnou poštou. Ak sa táto žiadosť dostala až k nemu znamená to, že prešla sitom kompetencií a bola vyhodnotená ako vhodná na položenie na prezidentov pracovný stôl. Inak by sa dotyčný zamestnanec mohol obávať aj toho, že konal nad rámec svojej kompetencie, či konal neodborne a na danú pozíciu sa nehodí.
K stretnutiu ale nakoniec došlo a to dosť nečakane. Možno si pán Gašparovič uvedomil, že už naozaj prestrelil, keď takéto stretnutia dosluhujúceho a nastupujúceho prezidenta spochybnil a označil za priam neobvyklé a uviedol len tak na príklad výmenu šéfa Bieleho domu a hypotetické stretnutie dvojice Bush ml. a Obama. Záznam o konaní takéhoto stretnutia za prítomnosti televíznych kamier sa ale objavili okamžite a vyznelo to dosť rozpačito. Ono to až tak neobvyklé nie je a sú prezidenti, ktorým veľmi záleží na tom, ako sú verejnosťou vnímaní.
Možno však ani to nebolo impulzom k tomu, aby Gašparovič nakoniec so stretnutím súhlasil. Kancelária prezidenta SR na svojej oficiálnej stránke uvádza viacero kontaktov. Na viacero odborov či oddelení a medzi nimi aj na JUDr. Dáriusa Rusnáka ako osoby poverenej pre styk s verejnosťou. A pán Rusnák sa v pondelok jedným veľmi neobvyklým stykom s verejnosťou nesmierne strápnil. A to až tak, že okolnosti toho styku popisuje diametrálne inak, ako ho popisuje pätica očitých svedkov a účastníkov tohto styku. Pre Ivana Gašparoviča musí byť viac ako trápne, že po rokoch, kedy je terčom veľmi nepriaznivých hodnotení jeho výkonu funkcie hlavy štátu, takýto bonbónik v podobe verbálnych aj fyzických útokov na verejnosť jeho podriadeným, by mohla byť posledná, viac ako bežne komentovaná aktivita z jeho úradu, ktorá zarezonovala médiami a samotnou verejnosťou.
Je preto zúfalo nutné, napriek tomu, že nikto nemôže zodpovedať za to, čo jeho podriadený vyparatí vo svojom voľnom čase (ak sa už pán Rusnák v úrade odpípal), aby boli média zahrnuté aj inou aktivitou a za najvhodnejšiu sa javí iniciovanie stretnutia Gašparovič Kiska. Lebo to zaujme, lebo to bolo dlho odmietané, označované za neobvyklé, nevhodne podané a vôbec nie dôležité povšimnutia. Do 15. júna predsa hlava štátu ešte úraduje a jeho čas je dávno dopredu naplánovaný a vymedzený. Ešte keby tak pána Kisku napadlo priniesť prvej dáme debničku jabĺk pre jej nadáciu, ako to šikovne narafičil pán Vareha onehdy, to by možno bola aj spoločná fotečka pri kávičke.
