Tú fotografiu som pár krát zháňal. Ledabolo a preto neúspešne. Nie vyslovene nutne som ju potreboval, len vizuálna spomienka na ten hnus, ktorý z fotografie sálal, ma občas pomkla k tomu, aby som si ju pripomenul. Teraz sa ako ilustračná objavila na Aktuality.sk, v podcaste venujúcemu sa nehnuteľnostiam v Chorvátsku, priznaným aj nepriznaným dvoma totemami Smeru- SSD, Ficom a Kaliňákom.
Fotografia vznikla niekde v útrobách Úradu vlády SR krátko potom, ako boli zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová, teda pred siedmimi rokmi. V dňoch, kedy väčšina z nás zmĺkla v okamžikoch hrôzy, zdesenia a hnevu nad brutálnou vraždou, niektorí, Fico a Kaliňák napríklad, len stratili na chvíľu reč. Nebolo to zlým svedomím z toho, že Kuciakovu žiadosť o ochranu pred vyhrážkami Kočnera polícia odsunula dostratena a Kaliňák v nejakom statuse či rozhovore Kuciaka zosmiešňujúco odbil. Ak majú na tej fotografii dve vyrezávané polená Smeru črty hrôzy, zdesenia a hnevu, nie je to tým brutálnym činom. Hnevá a roztrpčuje ich skutočnosť, že boli opäť konfrontovaní so svojou neschopnosťou a pokrytectvom. Pokrytectvom, v ktorom sa rozpor ich vlastného vedomého chovania neľútostne bije s ich vnútorným presvedčením. Vnútorné presvedčenie je to, čo nás formuje otvorene aj latentne a nie vždy sa dá ku jeho všetkým nuansám priznať. Preto ich otravujú otázky tých médií a tej verejnosti, ktoré nechcú pochopiť, že ich vedomé chovanie je určené konkrétnej skupine občanov s volebným právom a ostatných je do toho prd. Fico a Kaliňák takto hravo preklenujú obdobia od hyen a prostitútok, cez vyrušovanie pri žatve až po povyšovanie rodinných záujmov nad ústavné povinnosti. Oni vedia komu spievajú o bleskoch nad Tatrou a koho majú zastaviť bratia. A ostatných je do toho prd, ostatní ich nezaujímajú, ostatní nech sa sporia s Rózsom o kompozícii. Presne toto majú v tých ksichtoch vtlačené, presne toto ich vytáča. Že zase raz musia vnútorné presvedčenie preobliecť do civilizovaného šatu vedomého chovania. Pred dvadsiatimi rokmi tak ako pred siedmimi a rovnako aj dnes. Aspoň formálne, aspoň na oko. Na všetko ostatné majú Kotlára a Bombica, Rózsu a Šimkovičovú, Huliaka a Danka. Vtedy je vedomé chovanie a vnútorné presvedčenie vyvážené. Jeden z plebsu v nehnuteľnosti multimilionára slepé oko nekole.
