Z deviatich zúčastnených kandidátov, piati majú za sebou, alebo sú stále aktívni v niečom, čo by sa dalo nazvať profesionálnou politikou. Áno piati, pretože aj Karol Ondriáš bol štyri roky poslancom Národnej rady. Čo hovorí dosť o tom, čo alebo kto môže byť na Slovensku považovaný za politika a prečo to u nás vyzerá tak ako to vyzerá.
Diskusia mala svoje pravidlá a okruhy tém, ktorých sa diskutujúci mali pridŕžať. Okrem pánov Freša a Pašku, od tém odbiehali všetci. A zatiaľ čo pán Ondriáš mal nepriateľa v každom, okrem spriatelenej socialistickej Číny s jej kapitalistickou ekonomikou a úplne zabudol na spriatelenú socialistickú Kubu a jej ekonomiku, pani Flašíková- Beňová a pán Krajcer svojho nepriateľa hľadať nemuseli, pretože sedel medzi nimi. Nech by som mal voči pánovi Frešovi akékoľvek výhrady, musím priznať, že medzi tými dvoma nemohol inak ako vyniknúť. Nie je to ďaleko od prirovnania ku Golgote. Nie je to ďaleko od pochopenia skepticizmu Oskara Dobrovodského a dôvodu, prečo vlastne kandiduje.
Oskar Dobrovodský, nech už to dopadne akokoľvek, je téma, ktorej by sa „profesionáli“ v politike mali nástojčivo venovať. Ropovod, cyklotrasy, doprava či sociálne služby, to boli témy, ku ktorým sa diskutujúci mali fundovane vyjadrovať. Uviazli na mŕtvom bode hneď na začiatku diskusie, pretože o žiadnej z tých tém nemôžu nezávisle rozhodovať samosprávy. Nemajú na to peniaze, nemajú na to kompetencie a nemajú na to ani vôľu. Uhrančivé a doslova dotieravé pohľady pani Flašíkovej- Beňovej na pána Freša boli nesmierne trápne. Skúsil by sa jeden muž takto verejne zahľadieť na ženu a je to sexuálne obťažovanie, bez debaty. Šuchotanie grafmi pánom Krajcerom je ďalšie mlátenie prázdnej slamy. Buď mám v rukách argumenty a po mne pokračuje vyšetrovateľ, alebo mútim vodu. Títo dvaja „profesionáli“ boli tak nechutní, že Oskar Dobrovodský minimálne nad nimi vyhráva a vyhrá.
Výsledky sms hlasovania divákmi TA3 boli približne také, ako som očakával. Asi sa v reálnych voľbách nezopakujú, ale potvrdil sa mi môj názor, že pán Dobrovodský so svojou skepsou nad týmto slzavým údolím má na to, aby predbehol nejakého pozéra z billboardu. Skepsa Oskara Dobrovodského odzrkadľuje skepsu drvivej väčšiny Slovenska voči nekonaniu slovenských politikov. A dovolím si tvrdiť, že odzrkadľuje aj skutočnosť, že pán Dobrovodský si uvedomuje bezmocnosť svojho postoja aj keby nebodaj vyhral voľby. Nič nedokáže zmeniť a s ničím nepohne. Najskôr by znechutene odišiel. Pretože politici nehrajú „bez tričiek“, ako sa snažili poniektorí prezentovať. Nejednajú jednotne a v záujme občana. Im je v zásade jedno v akom sú drese. Že sa páni Blaško, Čulen, Ruhig a Dobrovodský nedržali predpísaných tém nie je možné vytknúť im. Že sa pán Ondriáš nedržal ničoho nie je hodné ani komentovať. Ale tí zvyšní štyria (Paška, Krajcer, Frešo a Flašíková- Beňová), tí štyria, ktorí či sa nám to páči alebo nie, sú vo vysokej politike, mali odmietnuť upozornenia moderátorov. Oni mali upozorniť ich, že o žiadnej téme samosprávy sa nedá diskutovať bez toho, aby sa neotvorila téma týkajúca sa vládnej alebo štátnej politiky a politiky Európskej. Keďže ale práve títo štyria sú v obraze ako sa rodí politické rozhodnutie vo vláde či v parlamente, ako sa takéto rozhodnutie presadzuje do praxe a aké oklieštené sú možnosti samospráv, mali trvať na zmene smerovania debaty a malo sa hovoriť nie o výtlkoch na cestách ale o tom, ako sa má Slovensko zmeniť a kto má tie zmeny uskutočniť. Aby sa samosprávy mohli zodpovedne starať o svoj región a občan o svoj život.
Bez zodpovedania týchto otázok a bez vyriešenia týchto problémov sa takéto situácie budú opakovať a stupňovať. Lebo výsledok sms hlasovania sa ľahko môže zopakovať aj v tom reálnom a naštvaný občan bez podpory médií či reklamy hravo preskočí niečo čo si hovorí Dano Krajcer z desiatok billboardov, letákov, reklám a výjazdov. Pretože ten občan je naštvaný práve na to mlátenie prázdnej slamy a sľubovanie riešení od ľudí, ktorých profesionálnou povinnosťou je vedieť, že za daného stavu vecí a prerozdelenia kompetencií žiadne takéto sľuby dávať nemôžu.
Oskar Dobrovodský je facka „profesionálom“ vo vysokej politike a ja sa k tomu fackovaniu s nesmiernou radosťou pridávam. Oskar Dobrovodský by si najradšej žil svoj súkromný život tak, ako väčšina iných. Jeho súkromný život je ale aj o tom, čo nasľubovali vyriešiť ale nevyriešili Lipšic, Frešo, Flašíková- Beňová a čo by bezpochyby dokázal nasľubovať aj Krajcer, ak by ho k tomu niekto pustil. Malo by to byť, zrejme ale asi nebude, výstrahou pre „profesionálov“, že situácia sa stáva z každej strany neúnosnou a veľmi zlou. Že je proste nemožné sa odraziť konečne od dna, keď na tom dne sme zdržiavaní inštruktorom potápania, ktorý zabudol zobrať kyslíkovú bombu aj pre nás. On ich síce má dve a spočiatku sme pokojní. Až na tom dne sa však dozvedáme, že inštruktor má inštruovať aj iných a tú druhú kyslíkovú bombu má na to, aby mu vystačil dych na doplávanie k nim.
