O desiatky tisícok osôb sa jednať v skutočnosti môže, aj keď samozrejme žartujem. Štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere na Slovensku, môže vykonávať nie len občan SR, ale tiež občan členského štátu EÚ, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a aby toho nebolo málo, tiež občan Švajčiarskej konfederácie.
Takto je to zadefinované v Zákone o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. a takéto princípy budovania štátnej služby si zákon predsavzal spĺňať vo svojom Základnom ustanovení, § 1 ods. 2, a) až f).
- profesionalita
- politická neutralita
- nestrannosť
- efektivita
- stabilita štátnozamestnaneckého pomeru
- etika
Keďže pani Pôbišová nemá ukončené potrebné vzdelanie, prvý princíp stojí na vode a s ním aj predpoklad politickej neutrality a nestrannosti, to nech mi nikto nehovorí, že nie. Možnože je ten zákon iba hlúpy, ale aj tak, má ho Jahnátek, aj Pôbišová, dodržiavať. Princíp efektivity totiž žiadne vysokoškolské vzdelanie nemôže zaručiť. Môžem mať odspievaných viac árií ako Pavarotti a Pavarottim nebudem. Môžem mať zabehnutých viac kilometrov ako Zátopek a aj tak by ma predbehol v tých bagandžiach, čo v nich tak čaptavo utekal v Helsinkách. Efektivita nie je iba rutina, treba na ňu talent. Okrem talentu však aj pevné postavenie vo funkcii (to aby sa uplatnil aj princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru; Pôbišovej a tiež jej podriadených). Lenže postavenie Pôbišovej je naozaj postavené na vode, tak rovnako musí vyzerať stabilita na celom ministerstve. Preto, už je vôbec zbytočné zaoberať sa nejakým písmenom „ef“ a etikou v budovaní princípov pôsobenia v štátnej službe.
A o tých možných žalobách, čo o nich vtipkujem na úvod, to vôbec nemusí byť vtipkovanie. Okrem iného aj kvôli § 4 Zákaz diskriminácie, ods. 4- Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti.
Medzi tie práva patrí aj právo na platové zaradenie v jednej z jedenástich platových tried. Ak pani Pôbišová poberá neoprávnene vysoký plat, je to len krok k tomu, po vzore našich sudcov, aby to ktokoľvek zo štátnych zamestnancov dosahujúcich potrebnú kvalifikáciu, ale tiež hociktorá oprávnená fyzická osoba zo všetkých hore uvedených štátov, považovali za ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti. A máme to na stole.
Naopak, ak by to aj robila pani Pôbišova len pre krásne oči pána ministra, sú tu ešte povinnosti štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 3- Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne.
Mňa nezaujíma, či Pôbišová má takýto befel od Jahnátka. Minimálne teraz už musí vedieť, že by si ho mala vypýtať. Tak isto ma nezaujíma, či aj za týmto svojim očividným prešľapom uvidí Jahnátek ďalší koncentrovane cielený útok akéhosi zväzu, lebo on nechce podľahnúť nátlakom na znižovanie pokút. Lebo všade je to samý podvodník a ziskuchtivec a on, jediný čestný, musí nás krvopotne pred nimi brániť. A už vôbec ma nezaujíma nejaký Fico a jeho názor na túto vec. On už prežgrel iné lapsusy svojich ministrov, prežgrie aj tento. Hravo. Čo však neprežgrie, je jeho vlastná úbohosť, ak Jahnátka neodvolá. Áno, domnievam sa, že za jedenásťmesačné, vedomé obchádzanie zákona, mal by byť Jahnátek odvolaný. Žiadne no no no pokarhanie. Pretože tu ide o viac. Ide tu práve o to písmeno „ef“ a o etiku zo Základného ustanovenia.
Len idiot sa môže domnievať, že zamestnanci Ministerstva pôdohospodárstva o tomto stave vecí tých jedenásť mesiacov (šesť mesiacov je v cajchu) nevedeli. Vedeli a držali hubu a krok. Lebo to je bohužiaľ viac ako nejaké Základné ustanovenie. Len idiot sa môže domnievať, že toto vyňúrali samotní novinári, že nedostali avízo od niekoho zainteresovaného. Len idiot sa môže domnievať, že v krajine, kde minister obchádza zákon, kde premiér bude takéto obchádzanie zákona preonačovať na útoky nenásytných zväzov a hyen novinárov, kde sa zamestnanec bojí otvorene domáhať svojho práva, že v takej krajine naozaj vládne. Nevládne, hľadá poslušných, lebo sám nevie iné ako poslúchať.
