Zmenil som pracovisko, ako to už býva. A cestujem za prácou úplne iným smerom, ako tomu bolo doposiaľ. A súdim sa s dvoma spoločnosťami kvôli neuhradeným faktúram a ako to už býva, trvá to piaty rok a výsledok je v nedohľadne.
A ťažko nemyslieť pri tom na kolegov- dodávateľov, ktorí pravdepodobne prídu o svoje peniaze, fakt astronomické, kvôli tanečkom okolo Váhostavu; kvôli veľkohubému uisťovaniu stvoriteľa istôt- Ficovi, kvôli požívateľovi takýchto istôt- vyškerenému Širokému. Ťažko si na nich, jedných aj druhých, v týchto dňoch nespomenúť, keď ma moja dennodenná cesta za zárobkom prevedie najprv električkou cez zastávku Súmračná, na konečnej zastávke Astronomická prestúpim na niektorý zo spojov 67 či 87, aby som následne vystúpil na neďalekej zastávke Váhostav.
Nielen pre mimo Bratislavčanov neznáme pojmy, čo sa pomenovania zastávok týka. Hádam okrem poštovej adresy Smeru- SD, tá je dostatočne známa. Sám som netušil, že existuje zastávka s názvom Váhostav a úprimne povedané, je to riadna prdel sveta. Ako celý Váhostav, z ktorého teraz vylieza niečo veľmi, veľmi nechutné, niečo čo príšerne smrdí a to až tak veľmi, že na Súmračnej pre istotu pozatvárali nepriedušne každú škáročku. A ako pštros spokojný s hlavou v piesočku, opäť je na krásnom Slovensku všetko v najlepšom poriadku, pretože vládny Smer- SD opäť čosi vyriešil v prospech..., no tu už je otázne, v prospech koho vlastne.
Možno sa iba prezieravo riadi múdrosťou predkov, tradíciami zdedenými ešte z čias antických a kresťanských, ktoré nás všetkých formovali a stále ešte formujú. Od birmovaného komunistu vyvstane kdejaký variant, stačí siahnuť do vlastnej hlavy. Alebo do Encyklopédie antiky a pohľadať si nejaký vhodný citát. Ja by som odporučil ten od cisára Vespasiana, ktorý uvážlivou politikou priviedol cisárstvo do obdobia konsolidácie a všeobecného poriadku. Aj za cenu toho, že zaviedol daň z moču, ktorú používali spracovatelia kože pri svojej práci. Keď mu jeho syn a spoluvládca Titus túto daň vytkol, nechal ho Vespasianus privoňať k peniazom vybraným z tejto dane a vyriekol tie známe slová- pecunia non olet, (peniaze nesmrdia). Možno pravda, možno mýtus, niečo na tom však bude, ak Francúzi pre označenie verejných záchodov poznajú práve výraz „la vespasienne“.
Po štrnástich rokoch zhubnej politiky cisára Nera, po chaotickom roku 69 n. l., kedy o ríšu súperili postupne traja cisári, Galba, Otho a Vitellius, bolo desaťročie vlády Vespasiana (69 až 79 n. l.) a jeho syna Titusa (79 až 81 n.l.) tým žiarivejším obdobím cisárskeho Ríma. Čo však prvý dvaja Flaviovci dosiahli múdrou politikou, navnivoč priviedol ten posledný- Domitianus (81 až 96 n.l.). Zaťažený absolutistickými sklonmi veľmi rýchlo zlikvidoval to, čo jeho otec a starší brat prezieravou politikou docielili.
Je určite pochabé porovnávať Fica s Domitianusom, lenže Encyklopédia antiky (Academia Praha 1974), pod heslom Domitianus uvádza doslovne, že „štátny majetok premrhal Domitianus nesmiernymi výdavkami na stavby, hry a dary ľudu“, a tu sa už určité paralely nájsť dajú, napriek odstupu takmer dvoch tisícročí. Pretože, čo iné charakterizuje ľubovoľné z rozhodnutí obidvoch Ficových vlád, ako predražené stavby (PPP šarády a dopad pôsobenia Váhostavu na slovenskom trhu), škandály s obstarávaním vo verejnom sektore, ktorým sa nevyhli ani iné vlády, avšak takéto rozmery, aké dosahujú dnes, si zasluhujú pomenovanie kolosálne; to aby sme si symbolicky pripomenuli, že najznámejšia z dominánt Ríma- Koloseum, je dielom práve Flaviovcov. Toto čo dnes prebieha na Slovensku, to sú Ficové stavby a jeho hry. Jeho hry s výsledkami Daňovej kobry, s ktorými sa tak chváli. Lenže chvályhodné výsledky, aké dosahuje voči zlodejinám politicky nekrytých skupín „podnikateľov“, strácajú svoj namyslený lesk, pri zrovnávaní s únikmi, aké táto spoločnosť musí pretrpieť pri politicky krytých podnikateľských skupinách.
A dary ľudu? No tie sú naozaj okázalé. Vlaky zadarmo, zbytočne a neadresne náhodne, inak sa to nazvať nedá, udelené vybranej skupine populácie, zásadne len podľa toho, kde má príslušník tej populácie trvalé či prechodné bydlisko. Ak je blízko štreky, má to v suchu, ak mu už spoj zrušili, môže ísť akurát tak na lampáreň, autobusom a za svoje.
Na záver ešte jedna sentencia zo spomenutej Encyklopédie. Len neviem, či ju Fico odkazuje nám, alebo by sme ju my najradšej odkázali jemu a jeho suite. Ad bestias, k šelmám, čiže- k zápasom so šelmami, na ktoré boli odsúdení v Ríme príslušníci nižších vrstiev za sprosté zločiny, určite aj v novučkom Koloseu. Neviem ako vám, mne príde Fico ako dosť nízky príslušník a predstaviteľ niečoho, čo sa určite dá označiť ako sprosté. Veľmi, veľmi sprosté.
