Jeho sme si vybrali aby navliekal červenú kutňu, jemu sme dovolili, aby si vybral rúčich holomkov. A že sa mu to postávanie na pódiu páči, že si veru ten ohúrený dav pred sebou vie vychutnať, o tom už vari nik nepochybuje. Dobrá voľba.
Čo však s výkonom tortúry podľa práva útrpného, keď hriešnikov niet a niet a vlastné hriechy začínajú spod tej kutne vykúkať? Ľahká pomoc, hriešnikov si vymyslí; jedno z akého pódia ich okríkne, nezáleží aké výročie mu na to poslúži. Aj on predsa môže otrčiť ruku, veď na jej konci je výstražný prst.
Len neviem, či práve v tom momente, keď sa Róbert Fico rozhodol zaútočiť na menšiny práve z pôdy Matice slovenskej, či neprestrelil až moc. Či to nie je zákerná podpásovka menšinám aj Matici. Prečo Matici? Lebo vznikla na obranu Slovákov, slovenského jazyka, slovenskej kultúry. Lebo všetko slovenské malo neprajníkov, bývalo spolitizované ako panslavizmus. Každá vydaná kniha, každé predplatené noviny, každá slovenská škola, to boli samé problémy, odmietanie a obštrukcie na strane jednej a prosby, nadšenie, pracovný zápal a obetavosť grajciarových zbierok na druhej strane. A čoho sa to doprosovala slovenská pospolitosť, ak nie iba toho, aby mohla slobodne existovať, rozvíjať sa a svojim rozvojom dokazovať lojálnosť k Uhorskej vlasti.
Uhorská vlasť, naopak svojim postojom, neodškriepiteľne dokázala, že lojálnosť si bude vynucovať po svojom a tak aj dopadla. Okázalo oslávila svoje vymyslené (minimálne silne zidealizované) milénium a spľasla ako mydlová bublina. Tú bublinu chcú nejedni nafukovať. Treba byť ale štátnikom, nie iba politikom, aby osoba zodpovedná nemalou mierou za chod spoločnosti vedela rozoznať, čo je potenciálnym zárodkom útoku na štátnosť a čo je kultúrnym dedičstvom. Ak taká osoba ostane len a len politikom, bude sa vo svojej nerozhodnosti skrývať za heslá, výročia a dejiny. Aby jeho mimikry bolo dokonalé, heslá, výročia a dejiny si prifarbí.
Stopäťdesiate výročie založenia Matice slovenskej poslúžilo politikovi, aby prezentoval svoju obmedzenosť, neschopnosť predvídať a slabosť presadzovať záujem všetkých bez zvýhodňovania jedných voči druhým. Ak sme si všetko prežrali, treba si to priznať. Ak si máme utiahnuť opasok, treba pridať dierku každému. Ak nemáme na krepčenie na pódiu, neslobodno na ňom ani papuľovať.
