Dá sa to dosť dobre vidieť na konaní aj na nekonaní. Boris Kollár napríklad dokopy nerobí nič, sem tam sa pripomenie a zdá sa, že robí dobre. Preferencie má viac menej stabilné a odmenou za premyslenú pasivitu mu bude, s najväčšou pravdepodobnosťou, ďalšie, pravdepodobne, štvorročné obdobie na Hradnom vŕšku.
Ale, keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Pasivitu Andreja Kisku zrejme tiež neminie odmena, aj keď, všakhej, očakávania boli zrejme iné. Možno ešte stále sú, hoci nie je veľmi vidno na čom sa zakladajú.
Nie až tak prekvapivo, zdržuje sa Richard Sulík niečoho kategorického voči Igorovi Matovičovi a jeho studnici nápadov. Čo potiahne Obyčajných môže potiahnuť aj SaS, minimálne, nemá im to prečo uberať. Matovič a Sulík nie sú spojené nádoby, ale patria do jednej skupiny, kedysi označovaní ako starí. Podvedome, môžu nejednému takto splývať a ak bude mať výhrady voči Matovičovi, môže z toho dôvodu uvažovať o Sulíkovi. Boli vymedzení do jedného košiara, div nie na jedno smetisko. Tvoria inú časť opozície.
Označili ich tak, akože sú starí, nepružní a čo to aj skompromitovaní tí, čo sa cítili byť novými, neopotrebovanými a až by sa žiadalo povedať že progresívnymi, ak by to nebolo príliš lacné slovíčko. Trochu neskoro pobadali, že takto to na nikoho nezaberá, skôr naopak a keďže nič originálnejšie v programe nemali, PS/Spolu konštantne klesá. Neboli by sme ale na Slovensku, keby sa práve im nečrtala nečakaná pomoc z tej najnečakanejšej strany.
Lebo nie iba Matovič a Sulík patria (patrili kedysi) do jednej fajty. Hoďte sa o zem ak s tým nesúhlasíte, hoďte sa aj druhý krát, ak si myslíte, že to je zasahovanie či nadŕžanie, ale je to tak. Prezidentka Zuzana Čaputová bude väčšinou vnímaná ako človek z Progresívneho Slovenska a aj ak ona bude tvrdiť, že to tak nie je, bude to tak. So všetkými následkami takéhoto väčšinového vnímania.
Jeden by povedal, že z grobianskeho útočenia na prezidentského protikandidáta sa dalo, aj vzhľadom na odstup prelomu rokov 2013/2014, dostatočne poučiť. Preplesk druhého kola by triezveho človeka zahnal do úzadia, zvažoval by definitívny odchod. Vývoj nasledujúcich rokov ukázal, že druhý variant by bol rozumnejší. Patologický kandidát na čokoľvek sa ale za triezveho označiť nedá a to nám stačí ostať pri obraznom označení miery ovládania vlastnej mysle a tela.
Nie je podstatné, či Róbert Fico kandidoval alebo nekandidoval za prezidenta aj druhý krát. Kandidoval inde a túto kandidatúru si chcel zabezpečiť aj v Grasalkovičovom paláci. Síce smiešne (a samozrejme grobiansky), ale snahu mu uprieť nemožno. Výsledky si plne zaslúžil a je na ňom aby zhodnotil, čo teraz prospieva jeho mysli a telu. Podstatné je, že prezidentský úrad patrí absolútne mimo jeho dosah a to ho rozpaľuje dočervena. A nedostáva sa mu triezvosti, obradne povedané, čo nie je preklep.
Smer- SD má výhodu dvoch predsedníckych úst a hoci Andrej Danko je tiež predseda toho a potom aj onoho, predsa len cíti prevahu dvoch predsedov na seba jediného. A tak na hlúposti dvoch predsedov musí reagovať znásobením svojej hlúposti v navrhovaných riešeniach hraničiacich s obsesiou sebadeštrukcie. Lebo ak cieľom Fica, Pellegriniho a Danka je vyhrať nadchádzajúce voľby a zostavovať vládu, bude síce možné sa na neutešený stav štátneho rozpočtu vyhovoriť na predchádzajúcu vládu, ale také somariny možno strávia akurát tak skalní kotlebovci a aj pri nich hrozí, že sa z toho pogrcajú a svitne im na horšie časy.
Ale práve týmto megapopulistickým a volebno- korupčným navrhovaním nezmyselných výdavkov (v zmysle nepripravených a nepodložených v dopadových štúdiách) si minimálne šance vládnuť od 1. marca ešte viac minimalizujú.
Očakávať, že prezidentka bude na toto šialenstvo vôbec nejako reagovať je šialenstvom ešte o stupeň vyšším a s najväčšou pravdepodobnosťou ho nechá jednoducho vyhniť. Čo bol obľúbený mičurinský postup v riešení problémov posledných rokov sociálnymi demokratmi. Riešiť problémy posledných dní a týždňov, problémy výhľadov na volebné zisky, sa najdrzejší triumvirát pokúsi cez zrýchlené legislatívne konanie, ani to im však nepomôže k tomu, aby ich paškvil zobchodovaný zámenou za iný prezidentka podpísala. Lebo jednoducho nemusí. Nie v termíne aký by si páni predstavovali.
Konečne sa tak dočkáme zásadnej informácie pre všetkých. Keďže Fico už kožu na tvári nemá dávno, všímať si bude nutné hlavne Pellegriniho. On nám presvedčivo ukáže čo je to Nový Smer. Bude to predseda vlády bez tej chlapčenskej škrabošky, slaboch a zbabelec prekutý úzkosťou zodpovednosti na monštrum neschopnosti. Zodpovednosti, ktorej sa tak dlho chcel vyhnúť v kokpitoch traktorov či lietadiel, sa už vyhnúť nebude môcť a ukáže nám pravú tvár.
PS/Spolu zbytočne strácalo zahadzovaním sa kotlebovcami. Odhadujem, že útokmi na Čaputovú, ktoré sa dajú očakávať, poskočia o nejaké dve percentá bez toho, aby ich niekomu ubrali. Očakávam, že ubúdať bude z nevoličov a všetky nechutnosti uplynulých týždňov a rovnako dní, ktoré nás ešte čakajú, budú len o náraste ľudí rozhodnutých ísť voliť. Očakávam, že Smer nebude ani v prvej trojke. Robí pre to maximum a ešte sa polepší.
