Čomu sa čudujeme? Prípad Jána Slotu ešte nikto ani nezačal riešiť a už tu máme vyhlásenia z polície aj z prokuratúry, že o jeho prepustení rozhodol ten druhý. Akoby aj polícia aj prokuratúra videli ďaleko dopredu a vedeli už dnes, ktorá cestička je vyzametaná a ktorá zarúbaná. Kam sa načim pohnúť čo najskôr, čo treba pred tým ešte zaonačiť.
Čomu sa čudujeme? Predsedníčka Ústavného súdu vidí ešte ďalej dopredu. Cez svoju krištáľovú guľu jasne uzrela znamenie doby. Prezident Gašparovič podpisuje to, čo podpísať má.
Čomu sa čudujeme? Ak sudca Brňák, alebo hociktorí z ústavných sudcov cíti takú potrebu, že si treba chrániť kožu, myslieť na budúci vývoj sporu, bez váhania zverejní aj prísne internú korešpondenciu Ústavného súdu. Ak takú istú potrebu pociťuje polícia a prokuratúra, pretože už vedia, že je niečo spackané, odvolajú sa na svoj interný dokument a odmietnu ho zverejniť.
Čomu sa čudujeme? Fico, Kaliňák, Paška, všetci traja majú dôverné informácie o tom, aká akútna hrozba sa skrýva za neobsadeným postom generálneho prokurátora. Tak dôverné, že ich neoznámia ani členom príslušného parlamentného výboru. Prečo? Lebo boli zlí a neposlušní. Neprišli na koberec keď ich tam volali a tak nedostanú sľúbenú rozprávku pred spaním.
Čomu sa čudujem? Pred pár dňami prebehla médiami správa o útoku medveďa na dvoch poľovníkov v okolí Ždiaru. Jedného dokmásal, druhý ho odplašil výstrelom. Prečo ma ako prvé pri tejto správe napadlo, kde bol v tej dobe Gašparovič? Lebo je už toho bordelu moc.
