Andrej Danko môže spávať aj pokojne aj kľudne; na chrbte, na boku či hore zadkom, vždy to bude len jeho zdravý spánok. Akurát s odlišným hodnotením spisovnosti opisu spánku. Jazykovedci už dlhšie zastávajú názor, že bohemizmus „kľudne, kľudný, atď.“ je všeobecne tak rozšírený a používaný, že by mal patriť oficiálne do našej spisovnej slovnej zásoby. Napokon, slová cudzieho pôvodu slovenčina používa v hojnej miere. Možno až veľmi a napríklad, kým bohemizmy Jazykovedný ústav sleduje a snaží sa ich nahrádzať slovenskými ekvivalentami, anglicizmy a prieniky z iných jazykov dosť prehliada. O nápravu tohto stavu sa snaží aj Puristický slovník slovenského jazyka. K niektorým klenotom z jeho snáh sa vrátim v závere tejto dennice či tohto sietniku, ako blog Puristický slovník premenúva.
Skutočnosť, že slovo plagiát náš právny poriadok nepozná ešte neznamená, že nepozná jeho slovenský preklad z latinčiny. Nič nehovoriace plagium, je obyčajné a sprosté kradnúť. Encyklopedie Antiky /ACADEMIA PRAHA, 1974/ slovo plagiát, plagiátorstvo definuje ako krádež ľudí, plagiátora ako zvodcu. S vysvetlením porovnávajúcim dnešný význam slova, že v staroveku bol literárny a umelecký námet a jeho spracovanie považovaný za obecný majetok. Plagiarius /z internetového zdroja/ je doslovne únosca a na prelome 17. a 18. storočia sa v Anglicku pod pojmom plagiarius rozpoznával aj zlodej literárneho diela.
Čiže, niekedy v začiatkoch novoveku, mení sa názor verejnosti na duševné vlastníctvo a dnes máme tento pojem jasne zadefinovaný. Aj na Slovensku. Tie antické odkazy, vyznieva to logicky pri vtedajších spôsoboch „náboru“ novej pracovnej sily či príložníc /zvodca, únos, krádež ľudí/, zrejme môžu súvisieť aj s legendou o Únose Európy. Tak ďaleko sme sa však ja ani Danko nedostali. Listujúc v rôznych slovníkoch, napríklad v Anglickom výkladovom slovníku so slovenskými ekvivalentami /Kernerman Semi- Bilingual Dictionaries, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004/ je plagiarize, plagiarise anglicky vysvetlené ako „skopírovať text alebo vziať nápady z nejakej práce a používať ich, akoby boli vlastné.“ Slovensky potom preložené: „dopustiť sa plagiátorstva, privlastniť si nápad.“
Aj angličtina aj slovenčina musia širšie vysvetliť význam slova, ktoré pochádza ešte z úsvitu našich dejín z antiky; slova, ktoré do živých jazykov historicky preniklo z cudzieho prostredia latinčiny. Z jazyka kňazov, notárov aj lekárov. Zo spoločnej reči právnikov, pisárov či filozofov. Áno, sú to aj naše dejiny, pretože aj naše právne predpisy vychádzajú z predpisov ako Zákon dvanástich tabúľ, z rímskeho práva či z Napoleonovho Code civil. Že neobsahujú práve slovo plagiát je úplne irelevantné, lebo obsahujú každý odtieň záporného významu toho slova, tak ako sa počas tisícročí ten význam menil so zmenami spoločnosti.
Netreba sa ďalej zaoberať hodnotením Dankovej rigoróznej práce. Je pravda, že cudzie myšlienky vydával za svoje vlastné, to ma však na Dankovi trápi najmenej. Hrôzu mám viac z toho, koľko vlastných myšlienok už dokázal presadiť a aký dopad to bude mať na spoločnosť. Pozrime sa radšej na ten Puristický slovník slovenského jazyka. Najprv na výrazy nejako súvisiace s Andrejom Dankom.
Kapitán, latinsky capitaneus, bol pôvodne vysoký úrad- zástupca kráľa. Ak to porovnáme s dnešnou funkciou menovaného, ako druhý najvyšší ústavný činiteľ sa za kapitána možno aj označovať môže. Nielen Puristický slovník navrhuje namiesto kapitána stotníka. V tejto hodnosti bol na východný front v roku 1941 odvelený Ján Nálepka. Počas Slovenského štátu bola hodnosť vyššia od nadporučíka a nižšia od majora práve stotník.
Ak Andrej Danko zbieral na svoju rigoróznu prácu nejaký materiál, Puristický slovník by mu to preložil ako hmotník, aj keď neviem, či sa to týka aj materiálu nehmotného charakteru. Hádam ešte z nej má nejakú kópiu- dvojizňu alebo druhopis, aby vedel vzniesť pádny argument, čiže dôvodok. Ak mu pošlem túto dennicu, zrejme ma bude chcieť hodiť do spamu, v skutočnosti ma však vykáže do smeťopisu. Samozrejme, nepošlem mu to emailom z notebooku. Hrdo, odborne a slušne použijem prenosník a pošlem mu mlunopis, lebo elektrina je mluno.
Mobil je hybník, ale smartfón vie toho viac a tak je umník. Web je spleť a hacker ktorý sa na spleti orientuje najlepšie je prienikár. Webcast a skybox majú úchvatné slovenské náprotivky. Pripomínajú priam domáce pálenky, len neviem či by mi viac rezala spletnica alebo oblohovica.
Napokon, našiel som aj odkaz pre Róberta Fica. Ak bude ešte niekedy nadávať novinárom do špinavých a protislovenských, mohol by zabudnúť na prostitútky a použiť ľudovejšie obecnice.
Hádam najkrajšie z tých nových slov je však nevinný egreš. Jeden kamarát hovorieval rozkošným a zvedavým psíkom, prichyteným pri ich začudovanom pohľade, že kam zmizol pamlsok či loptička: „čo je egreš, čo hľadáš?“ Ja za to nemôžem, ale väčšina ilustračných fotiek Andreja Danka mi pripomína tých začudovaných egrešov. Kde to som, čo sa deje, ja som to nebol...
Egreš, podľa Puristického slovníka slovenského jazyka vyznieva, akoby sme pri jeho zbere hojne užili spletnicu aj oblohovicu a potom sa nechápavo pozeráme do košíka, čo tam vlastne hľadá tá jedná jediná NÁDRBELKA.
