Účel výskytu fragmentov čadičovej dlažby v blízkosti Úradu vlády, si vtedy samozrejme Fico hystericky vymyslel. Rovnako ako si vymyslel osobné pohnutie nad vraždou novinára a jeho snúbenice, čo ho doviedlo k prezentácii kociek z bankoviek, úhľadne vyskladaných na stole. Zbytky dlažby, v podstate robotníkmi opustený stavebný odpad, sústredil si na ďalšie použitie mladý výtvarník. Milión eur, Ficom sľúbených pre toho, kto podá relevantné informácie o vražde, skončilo rovnako ako iné sumy v jeho okolí. Nikto presne nevie odkiaľ sa vzali a kde skončili. Ťažko sa tomu čudovať, keď mu vlastní vyrabujú šuplíky ešte aj v hlavnom vigvame na Súmračnej. Po abdikácii nasledoval jeden z najkyslejších úškľabkov a odkaz prezidentovi Kiskovi, o ktorého vrelosti nemohol nikto pochybovať. Osobná nenávisť bola v tom okamžiku pretavená do politického programu, animozita voči jednotlivcovi prerástla v zožierajúcu nevraživosť voči všetkému, čo takýchto jednotlivcov spája. Farba dresu, smiech nad karikatúrou, zrozumiteľne a slušne vyslovená mienka, fakty odargumentované bez balastu, bez nenávisti, bez urážok.
Toto všetko je Ficovi na hony vzdialené a rýchlosť, akou sa ženie za primárnym cieľom svojho zotrvania vo vrcholovej politike, je priamo úmerná času, ktorý má k dispozícii. A toho veľa nie je. Nie s esami tejto koalície rangu Kuffa, nad ktorým krútia hlavami biskupi aj pologramotná ministerka, či Tomáš, ktorý kšeftovaním s asignáciou daní voči vzťahu dieťa- rodič nasral deti, rodičov a státisíce darcov spolu s tisíckami prijímateľov súm. Tie sú po troškách možno symbolické, v úhrne však mnohokrát najpodstatnejšie pri pokračovaní tretieho sektoru v suplovaní neschopnosti štátu, adresne pomôcť tam, kde je to najakútnejšie. Pellegrini a Danko mu dodali zmesku pochlebovačov a fanatikov. Šutaj Eštok, Saková, Raši aj ten grambľavý Tomáš, nie sú pre Fica nič iné ako hady chované na prsiach, ktoré si z Pellegriniho uvili klbko intríg a keď zistili, že je to bezpohlavný a bezfarebný manekýn, možno ho ešte pokotúľajú k nejakej nominácii, potom ale svoj previnilý zrak prosebne upriamia tam, odkiaľ vzišli. Tam je ale takých, vernejších a dravších dosť. Všetka Pellegriniho posila je na jedno použitie. To, čo privliekol do koalície Danko je hádam aj zbytočné popisovať. Ak sa potvrdí avizované, že do jeho prínosu za zaradí aj Tabák, čoby ďalšia perla štátneho tajomníctva, ako sa čudovať Ficovi, že všetko chce mať zo stola ak nie do Vianoc, tak do Troch kráľov určite.
Za každú cenu, pretože takto personálne vybavený ani on nedokáže tušiť, čo mu ten ktorý nominant za medvediu službu poskytne. Za každú cenu v tom zmysle, že rozhodne nezoberie do úvahy prípadné konkrétne varovania z Bruselu ohľadne demontáže právneho štátu na Slovensku a aké následky by to pre Slovensko mohlo mať. Pôjde cez mŕtvoly a obávam sa, že by to mohlo byť aj doslovné. Fico je unavený, zatrpknutý, do kúta zahnaný nenávistný človek. Nemá perspektívu (fuj) a trpezlivosť Tarabu, nemá oslobodzujúcu hlúposť Danka, ani naivnú vytrvalosť Pellegriniho preskakovať z traktora na záclony a vystačiť si so sestrou.
Ak dôjde k tomu, k čomu prísť môže, že Slovensku budú pozastavené čiastočne, dočasne či akokoľvek platby z eurofondov, Fico neustúpi, lebo nemá kam. Ak poľaví, niekto ho zožerie a ten niekto na to čaká.
Dnes, siedmeho decembra, zišla sa spontánne, ako už dlho nie, slovenská verejnosť v Bratislave pred Úradom vlády, na pokojnom zhromaždení v dosť hojnom počte. Nedá sa to porovnať so sedemnástym novembrom. Nebolo to spontánne, bol to štátny sviatok. Nebolo to odhodlané, bolo to po prehratých voľbách a po prvých excesoch Tomáša či Eštoka, po prvých odkazoch Huliaka či Šimkovičovej. To, čo sa odohralo dnes, vyprovokoval Fico svojou nenávisťou, bezohľadnosťou a strachom. Ako on rozhodol zo dňa na deň, taká bola reakcia opozície. Z hodiny na hodinu. A fajn, že sa nás tam zišlo, v príslovečnej slušnosti, tak veľa, fajn, že okrem psej matere, parafrázuje sa aj nikam neodchádzanie, ale nebude to stačiť. Bude treba rátať aj s realitou, že slovenské námestia sa za posledné tri roky zmenili. Ak bude musieť Fico pred svojimi čeliť opatreniam z Bruselu, ukáže jedným prstom na ďaleký západ a druhým na tých, ktorí tam boli žalovať. Aj keď neboli. Už naučil svojich zhromaždiť sa, vulgárne sa vyhrážať, fyzicky napádať, žiadať revanš, krv a odplatu. Na hlupáka Růžičku, ktorý za napadnutie verejného činiteľa, všetkými desiatimi zobral po dohode o vine a treste päť rokov natvrdo, namiesto dvanástich až dvadsiatich, ktoré mu reálne hrozili, na toho už všetci zabudli. 17. októbra 2020 bola pre Úradom vlády iná čeliadka. Deti nechali vulgárne ziapať, lomcovali kovaním, vešali sa na brány, hlupák Růžička snáď aj našiel čadičovú kocku a hodil ju po policajtoch. Na toho už všetci zabudli, bohvie čo s ním vlastne je. Ale táto a takáto organizovaná skupina, povzbudzovaná od Fica po Blahu, od Kotlebu po Mazureka, inšpirovaná Harabinom, Čarnogurským, Chmelárom či kým ďasom, tá tu už vycvičená je a prahne po novom nasadení do ulíc. Beštia už čo to okúsila a ak bude Fico chcieť, bude lačná ako nikdy.
Stačí si spomenúť, ako na prvé „protesty“ vtedajšej opozície, počas výnimočného stavu, reagovali Mikulec a Kovařík (policajný prezident pred Hamranom). Ťažkoodenci tuho rozmýšľali kto je turista a kto utrhnutý z reťaze a keďže sú to nerozoznateľné skupiny, nechali to na vodičoch skolabovanej dopravy, nech sa s tými hnusnými turistami vyhádajú. Vtedy si beštia prišla na svoje a okúsila, aké je to byť v mase proti nečinnej polícii. Nuž a predstavme si terajšie vedenie polície, ak opozícia zorganizuje podobný protest ako bol ten dnešný a CK Súmračná pošle na exkurziu svojich turistov. Last minute zvláda dokonale. A šéf cestovky váhať nebude, ide mu o všetko.
