Slogany či úderné heslá majú to čaro, že ostávajú zaryté v podvedomí ešte dlho potom, ako prestanú byť aktuálne. V konkrétnom prípade ktorý mám teraz na mysli, naberajú na intenzite povedomia o to viac, ak sa stanú terčom ľudovej slovesnosti, ak sa stanú terčom výsmechu potom, ako sa prevalí, že ich pravdivosť sa otočila o stoosemdesiat stupňov. Že pôvodný zámer sú iba slová a skutky sú nasmerované úplne inde.
Iný relikt socializmu, Róbert Fico, na svojom najľúbivejšom predvolebnom billboarde tiež siahol po slove istota a dal ho do množného čísla. Pre mnoho ľudí sľuboval mnoho istôt. Pri svojich sľuboch však ostal dosť nízko pri zemi. Fico videl a stále vidí istoty len a len v zoradení čísloviek na výplatnej páske či pracovnej zmluve. Nesľúbil ľuďom kvalitnejšie školstvo, zdravšie životné prostredie ani dostupnejšiu a lepšiu lekársku starostlivosť. Melie stále iba o peniazoch. O minimálnej či priemernej mzde, o vianočnom príspevku ku dôchodkom a opakovane o narastajúcich sociálnych balíčkoch, z ktorých ten posledný už má údajne pocítiť (povedal Richter) niekoľko miliónov občanov Slovenska. Ficom ponúkané istoty narástli do takých rozmerov, že vlastné istoty potrebuje už aj on. Fico ale, na rozdiel od poctivých a bežných podnikateľských subjektov, vie kam a má kam strčiť svoje paprče a brať a brať a brať. Tri krát zobrať a raz dať.
Včera televízii TA3 poskytla riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní rozhovor. Pani Jozefína Žáková rozprávala o pripravovanom zavedení osem percentného zdanenia neživotných poistení na Slovensku. Návrh zákona už prešiel pripomienkovým konaním, schválila ho vláda na svojom včerajšom zasadnutí a môže ísť na hlasovanie do parlamentu. Návrh zákona je pripravený horšie ako zle. Jednak že je retroaktívny a bude mať dosah aj na už uzavreté poistné zmluvy. Jednak v tom, že vládna koalícia porušuje svoje sľuby (?), ktorými sa takéto úpravy zaviazala uvádzať do platnosti vždy k 1. januáru, zatiaľ čo táto úprava má nadobudnúť platnosť už 1. októbra tohto roku. Pani Žáková hovorí o porušení zákona o príprave právnych predpisov (400/2015 z.z., zákon o tvorbe právnych predpisov?), kde som ale zmienku o prvom januári nenašiel. Neviem teda čo mala konkrétne na mysli, tak či onak, termín je šibeničný. To už nie sú polená hodené pod nohy. Skôr metrovica šmarená odzadu na väzy.
Keby bol zákon pripravený tak, že platcom dane bude poistník, poisťovne by mali svoju novú povinnosť zjednodušenú v tom, že by len poistníkovi uprvili platbu poistného o sumu osempercentnej dane s tým, že ide práve o daňový odvod. To by ale znamenalo, že poistník- fyzická osoba, by si túto odvedenú daň mohol zarátať do celkovej odvedenej dane a cez daňové vyrovnanie by sa k nej pravdepodobne dostal naspäť. Nuž ale, to by nijako neprispelo k Ficovím istotám, že ich môže sprostredkovane sľubovať aj naďalej. Mimochodom, dnes jestvujúci osempercentný odvod z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel ostáva odvodom a nestane sa daňou.
Takže je to narafičené inakšie. Platcom novej dane budú poisťovne a tie budú čakať ešte niekoľko mesiacov, kým zákon bude schválený v parlamente a vyjde v Zbierke zákonov. Zatiaľ nemôžu pripravovať nič a podľa Žákovej, žiadna poisťovňa dnes nevie povedať, či sa ich toto dotkne a v akej miere. Kažimír bohorovne odkazuje, že si to poisťovne môžu hradiť zo svojich ziskov, to však až tak jednoduché nie je. Aj keď sú poisťovne podnikateľský subjekt ako iné podnikateľské subjekty, majú svoje špecifiká. Okrem iného v tom, že poisťovne musia rozkladať riziko svojho podnikania a samé sa musia poistiť v zaisťovniach. Najväčšie zaisťovne ako Munich Re(insurance), Swiss Re, alebo Hannover Re, preberajú na seba riziko mojej prasknutej batérie v kúpeľni, poškodenia vašej strechy víchricou vyvaleného stromu, každej drobnej prkotiny aj závažnej havárie, ktorá sa udeje na Slovensku a je poistená. Časť mojej platby slovenskej poisťovni ide do zahraničnej zaisťovne a odtiaľ mi príde aj časť poistného plnenia, ak sa niečo stane s mnou poisteným majetkom.
Tak výrazná zmena v podnikaní a tvorbe zisku konkrétnych subjektov, akými sú v tomto prípade poisťovne, si žiada výrazne viac času, než im láskavo poskytuje nenažraný Smer- SD. Nenažraný, pretože Smer- SD si vytvára zaisťovňu z každého jednotlivého občana Slovenska. Nie v tom zmysle, že by riziko svojho vládnutia vložil do účinných reforiem spoločnosti, že by žiadal o dôveru spoločnosti s jasne načrtnutým cieľom. Smer- SD sa zaisťuje jalovými sľubmi a reálnym strčením ruky do vrecka občana, z ktorého vyťahuje stále viac a viac.
Gamblersto je choroba a gambler verí, že tentoraz to zaručene vyjde. Triezvo uvažujúci človek vie, že to vyjsť nemôže nikdy. Štatistickou odchýlkou sú len náhodne výhry, ktoré sa nemajú ako pravidelne opakovať (okrem podvodného stávkovania). Rovnako je to s kradnutím. Žiadnou krádežou nevykryjem predošlé kradnutie. To sa nedá. A úplne rovnako je to s tvorbou štátneho rozpočtu a s plánovaním štátnych príjmov a výdavkov. Smer- SD opakovane odsúva vyrovnaný štátny rozpočet, pretože na prekrytie svojich predošlých hýrivých vládnutí potrebuje vždy nové a nové prostriedky na podporu príjmov aj výdavkov. A sociálny balíček niečo stojí. Ten plánovaný sa má vyšplhať niekam cez pol miliardy eur.
A keďže gamblerstvo nevyliečime novou stávkou, lup neprekryjeme ďalším lupom, istoty sľubované Ficom nezachráni ani osem percent z neživotného poistenia. Chvíľu sa bude zdať že áno, ale nie je to tak. Tak sa rovnako siahne aj na životné poistenie a potom už hádam bude dobre. Bude totiž v záujme tejto vládnej moci, aby sme žili čo najdlhšie, aby sme čo najdlhšie pracovali a platili si životné poistenie. Aby sme bohatli a rozmnožovali svoje imanie, ktoré je dobre mať poistené. Veď kto už môže mať dnes istotu, že mu nejaký chrapúň nebude chcieť naň siahnť?
