Ostávajú možno dva mesiace

Písmo: A- | A+

Že Smer a fašisti, Mariánovi aj Milanovi, sú politickí spojenci nie je tajomstvom. Blaha chápavo opretý o Kotlebovo plece, Fico nadbiehajúci krčmovej kultúre Mazureka a iní pritakávajúci psi.

Tak ako staršej generácii blednú spomienky na zemiakové brigády, z približne tohto septembrového obdobia ich stredoškolského veku, tej mladšej by sa mohlo zdať, že Ficov výrok na adresu Kotlebu, že ho v župných voľbách porazí aj vrece zemiakov, patrí tiež do minulého storočia. Prešlo ale odvtedy len osem rokov. A len pred piatimi rokmi Fico označil svoj Smer a koalíciu za hrádzu proti extrémizmu. A sú to len tri roky, tri a pol, čo Fico hystericky vykrikoval na preplnené námestia, že snahy o predčasné voľby sú popieraním demokracie a lúza na ulici na neho, na demokraciu, chystá batérie kameňov. Za americké peniaze, aby sme tomu rozumeli.

Naopak, onedlho to bude už štvrťstoročie, kedy čerstvý tridsiatnik Fico, ako jediný opozičný poslanec, odsledoval ako Mečiar a spol. začal narábať s mocou. Ustanovujúca schôdza Slovenskej národnej rady z 3. novembra 1994 v noci prešla do 2. schôdze a 4. novembra nadránom, o niečo múdrejší a skúsenejší, pobral sa Fico spať. Že to nebola márna noc, zvaná aj Slovenská noc dlhých nožov, svedčí aj hodnotová príbuznosť dvoch smutne slávnych odkazov.

„Zvykajte si, je po voľbách“, povedal vtedy Mečiar a „Vyhraj voľby, môžeš všetko“ krásne parafrázoval Paška o dvadsať rokov neskôr.

Je už ale poldruha roka po voľbách a Fico si evidentne nemal na čo zvyknúť. To, čo sa za ten čas udialo a deje, bližšie a hlbšie smerujúc do kruhov, vďaka ktorým si naozaj myslel, že môže všetko, to sa mu rozhodne nepáči. Ak niečo prišlo v tejto, pre Fica naozaj tristnej chvíli, jemu vhod, bola to pandémia a sled Matovičových riešení, ako s ňou, s pandémiou a jedným vrzom aj s mafiou, zatočiť. Neviem koľko užitočných nocí strávil Matovič v parlamente, ale dni boli pre neho jalové. Nikdy sa nič nenaučil a už sa to nezmení. Ak vôbec povedal niekedy múdru vec, podarilo sa mu to včera pred zasadnutím Bezpečnostnej rady- „...ak sa situácia v polícii nevyrieši, táto koalícia nemá zmysel“.

Bodaj by to bol odkaz Kollárovi, že sa nemá stavať na zadné a nech zabudne na záujmy drahej nevesty. Kollár však nemieni ostať na ocot a tak je to skôr odkaz ostatným. Že on, Matovič, sa už obetoval stokrát a ak nebude zvládnutá situácia konfliktov v polícii, prestúpených do prokuratúr a na súdy, jednoducho s tým všetkým praští. Matovič tú situáciu nespôsobil, ale neuveriteľne ju posilnil svojimi premiérskymi rozhodnutiami. Sedemnásty október a november minulého roku, kedy jeho minister vnútra Mikulec nechal vulgárny dav lomcovať kovaním na oplotení Úradu vlády je základným zlyhaním. Už len poškodzovanie cudzej veci stálo za zásah prítomnej polície. Stále bol zákaz zhromažďovania a Fico striedal gestapácke kožáky v televízii za bundičky Jamesa Deana pred parlamentom, kde vyzýval k občianskej neposlušnosti. Nie iba Fico, ale ostaňme pri ňom, jemu ide o tú hrošiu kožu. Samozrejme, vďačne sa pridalo všetko od Kotlebu a Mazureka a vyústilo to do opakovaného a násilného blokovania ulíc a dopravy v Bratislave. Bez akejkoľvek adekvátnej reakcie poriadkových síl.

Ešte na to neprišlo, ale verte že príde. Antipatia voči Bratislave, rozdúchaná Mečiarom a udržiavaná Ficom sa vráti už túto jeseň. Nech bude priebeh tretej vlny akýkoľvek, Bratislava vďaka miere zaočkovania bude na tom lepšie ako zbytok Slovenska. Ako vždy a neostane to bez odozvy.

To, čo mali títo dvaja v tvárach a na duši krátko po vražde novinára- strach a nenávisť, na duši ostalo dodnes. Verím, že sa im to čoskoro vráti aj do tvári, že to čoskoro uvidíme
To, čo mali títo dvaja v tvárach a na duši krátko po vražde novinára- strach a nenávisť, na duši ostalo dodnes. Verím, že sa im to čoskoro vráti aj do tvári, že to čoskoro uvidíme (zdroj: internet)

Horšia je ale iná skutočnosť. Verejný priestor, miesta zhromaždení, ktoré sa v Bratislave a inde naposledy zaplnili po vražde novinára a potom na výročia tohto činu, s obľubou začala napĺňať tá druhá strana. Tá, ktorá ešte takto pred časom, chodievala skôr do interiérov športových hál zasmiať sa na Ficových a Kaliňákových sexistických vtipoch. Predtým to nerobili ani náhodou, to skôr ešte výlučne Mariánovi fašisti vedeli nejaké námestie zaľudniť. Teraz tieto skupiny, ktoré sa niekedy samé s hrdosťou označujú za dezolátov, splynuli do jednej rozhorčenej masy, verbálne a cez autentických dezolátov aj reálne bažiacich po krvi. Kamene sa už hádzali, po krvi sa už volalo a zopakuje sa to. Fico, hlavne on, tieto strety podporuje a vyvoláva. Svojim strachom zo strachu, pridáva sa aj Pellegrini a svojou záľubou v deštrukcii tiež Kotleba, Mazurek či Uhrík.

Ak udalosti tohto týždňa, zadržanie a vzatie do väzby vyšetrovateľov, stoja iba na vode a ak zjavne rovnaký rukopis má šibrinkovanie paragrafom 363 z konca augusta, nabáda to k ostražitosti, že niekto tu ide surovo hrať o čas. Čas potrebný na to, aby spoločnosť zdeptal natoľko, že do prípadných náprav cez odvolávania na Krajský a potom na Ústavný súd bude už neskoro.

Tisícky študentov už nebudú označované za deti zmanipulované mimovládkami za Sorošove doláre. Ak prídu do ulíc niečo vyjadriť, prídu aj tí druhí a dôjde k fyzickému stretu. Ak prídu s nimi aj ich rodičia, tá masa ľudí, o ktorej početnosti tak rád Fico a Kočner polemizovali a preratovali ju na promile či percento oprávnených voličov, dôjde k fyzickému stretu. Takáto je túžba tých, ktorí v záujme vlastnej slobody, v snahe vyhýbať sa zodpovednosti za svoje činy, nebudú váhať prejaviť sa činmi ďalšími, ktoré budú už úplne čitateľné a bez najmenších pochýb, budú sa dať spárovať so svojimi strojcami.

Ostávajú dva mesiace. Už je neskoro na povalenie vlády, už je neskoro na predčasné voľby. Ostáva len vyvolať násilie, narábať ním a pripisovať ho niekomu inému.

 

Skryť Zatvoriť reklamu