24. apríla 2025 o 17:00, v Staromestských kultúrnych centrách Bratislava v Zichyho paláci na Ventúrskej 9, prebehla zaujímavá akcia- Zorný uhol- Donatello na Spiši: malý veľký príbeh jednej busty. Oficiálne bola uvedená takto:
Nový pravidelný diskusný a vzdelávací formát o vizuálnom umení, architektúre a dizajne a ich ukotvení v Starom Meste. V apríli o jedinečnom objave v depozitoch múzea v Levoči, o úskaliach bádania a identifikovania pôvodu diel, o situácii v znalectve na Slovensku. Hostia: Marta Herucová (kunsthistorička, vedecká pracovníčka SAV, objaviteľka busty), Katarína Kolbiarz Chmelinová (kurátorka SNG, znalkyňa v odbore barokové sochárstvo)
Moderuje: Ľubica Hustá
Vhodné pre: nevidiacich
Vstup voľný
Že je formát predstavený ako vzdelávací o vizuálnom umení, architektúre a dizajne a ich ukotvení v Starom Meste neznamená, že sa nemôže venovať témam či dielam s Bratislavou nesúvisiacimi. Takto to pochopili približne tri desiatky ľudí v Zichyho paláci prítomné. Troch či štyroch z nich som poznal osobne, asi taký istý počet z videnia. Keď už teda informácia o Donatellovej buste bola dostatočne známa nie iba z médií očakával by som, že aspoň zdvorilý záujem prejaví aj niekto z Ministerstva kultúry. Nemusel to byť práve ten hviezdny tandem, nemuseli sa unúvať ani ich nominanti ako Predajňová, Niňaj či Bittner. Stačilo osloviť organizátora Zorného uhla s tým, že Ministerstvo kultúry by rado informovalo verejnosť o opatreniach, ktoré by si podľa neho Donatellovo dielo v štátnych zbierkach zaslúžilo. A že tie opatrenia plánuje realizovať v súčinnosti so SNM a Spišským múzeom v Levoči v dohľadnej dobe. O podrobnostiach riešení nemusia nikoho informovať.
Namiesto toho sme boli svedkami aktivity ministerstva ako stvorenej pre bulvár. Mestská televízia určite neprišla do priestorov múzea z vlastnej iniciatívy, bola tam prizvaná. Kým a prečo? A prečo ministerstvo z celého Spiša zaujíma len a výlučne Donatellova busta?
Nepočul som ani slovko záujmu o riešenie „problémov“ okolo Múzea J. M. Petzvala v Spišskej Belej, ktoré minulý rok jednoducho zavreli a jediného zamestnanca múzea prepustili. Údajne treba šetriť. Ale odstaviť múzeum s exponátmi, ktoré potrebujú určitý režim ochrany (svetlo, vlhkosť, teplota) v budove, ktorá je sama historickou pamiatkou vyžadujúcou svoj režim nie je to isté, ako v rámci šetrenia zrušiť v Hornej Dolnej zastávku prímestského spoja a nech teda na búdu serú holuby. Zavretie múzea, pre obec a región určite srdcovky, neušetrí žiadne peniaze. Skôr naopak. Je to necitlivé, sedlácke a hlavne drahé neriešenie problému, skôr jeho násobenie.
A tak ako sa Ministerstvo kultúry zachovalo vulgárne v Spišskej Belej, tak sa zviditeľnilo včera v Levoči, predtým v Betliari, ešte predtým v SNG a takto by sme mohli pokračovať naprieč inštitúciami v jeho pôsobnosti. Slovensko má obrovské problémy s ochranou a zachovaním nehnuteľných pamiatok. Od tých historických s rôznymi prevádzkami v správe štátu, obcí, cirkví a súkromníkov, cez ruinálne v obdobných vlastníctvach plus prenájmy občianskymi združeniami, až po pamiatky technické, o ktoré akoby už nikto ani nestál. Znefunkčnenie Fondu na podporu umenia, odsúvanie grantovej pomoci a globálny útok koalície na tretí sektor otvára horúcu otázku, či po nehnuteľných pamiatkach nie sú v rovnakom ohrození aj zbierkové predmety z expozícií a depozitov. Kovbojka v podaní Machalu o tom dosť napovedá.
