Ak poviem, že trinásty dôchodok by mi v podstate nechýbal, buď mám dôchodok výrazne vyšší ako priemerná mzda, alebo naopak nižší, ako iný príjem. V mojom prípade platí možnosť číslo dva. Ten iný príjem (trvalý pracovný pomer), je ale predsa len nižší ako by bol, ak by som dôchodok nepoberal. Nemusel by som nijako viac pohnúť prstom, len by som mal iné daňové zaťaženie. Nezdaniteľná časť základu dane sa ma už ale netýka, tak na daniach, oproti nedôchodcovi, odvediem o 1093,22 eur viac. A dostanem 667,30 eur vo forme trinásteho dôchodku, čo ma robí o 425,92 eur „chudobnejším“.
Nie naozaj, ale čo ak by sme urobili takýto čenč. Nedostanem trinásty dôchodok, pokiaľ mám pravidelný príjem z ktorého odvádzam dane (a inak nastavené odvody, o čosi nižšie) a výška trinásteho dôchodku sa mi odpočíta od daňovej povinnosti. Že to nebude mať efekt? Myslím, že to nie je pravda.
Minulý rok pracovalo 268.912 poberateľov dôchodku a z nich bolo viac ako 157.000 riadnych starobných dôchodcov bez nároku na uplatnenie si nezdaniteľnej časti základu dane. Ak sa tieto čísla výrazne nezmenia, čo sa nezmenia, a ich príjem a výška dôchodku by bola porovnateľná s mojou situáciou, čo nebude, približne by to ale mohlo vyzerať takto:
Ja, vynásobený pre potreby Daňového úradu 157.000 krát, odvediem navýšenú daň (čo je ale príjem obcí a krajov) modelovo 171.635.540.- eur (násobím môj príjem a moje dane). Tak isto vynásobený ja, teraz ale pre povinnosť Sociálnej poisťovne tiež 157.000 krát, nie modelovo, ale úplne rálne dostanem trinásty dôchodok 104.766.100.- eur.
Vtip je v tom, že tých sto a niečo miliónov eur by nezaťažovalo Sociálnu poisťovňu na výdavkoch, na ktoré si draho požičiava. Tých sto a niečo miliónov by ostalo občanovi, dôchodcovi, zamestnancovi a minul by ich, s najväčšou pravdepodobnosťou zase len od Tatier k Dunaju a neodviedol by z nich dve alebo tri percentá tretiemu sektoru ako asignačnú daň. Minul by ich tak, ako minie trinásty dôchodok, ale opakujem. Minul by ich ako časť svojho príjmu za prácu a nie ako milodar od niekoho, kto v živote nepracoval, a krajinu populisticky zadlžuje.
Na rovnakom princípe môžu pokojne fungovať aj podobné kraviny, ako sú vlaky „zadarmo“. Všetky tieto Ficobludy, ktoré ako mantru opakujú jeho nohsledi od Danka po Eštoka a ktorých sa báli dotknúť aj vlády Ivety Radičovej či Igora Matoviča. Sú to na jednej strane nesystémové prekážky, ktoré v konečnom dôsledku, nikomu transparentne nedoručia to, čo by mali (občanovi, dôchodcovi, zamestnancovi, obci, kraju, nemocnici, škole a v podstate aj samotnému štátu) a na druhej strane, nesprehľadňovaním procesu má dať a dal, s množstvom obchádzok, výnimiek, dodatkov a podfukov, zjednodušuje toto štedré „rozdávanie“ rovnako štedré kradnutie, už bez úvodzoviek.
