Stavidlá sa teda otvorili a špina sa neprestala valiť doteraz. Spláchla už nejednu veľkú rybu, ktorá si pokojne plávala s prúdom a zrazu plieska chvostom v blate na brehu. Netreba ale zabúdať, že ozajstným spúšťačom takéhoto diania bola vražda novinára. Novinára, ktorý pracoval na témach týkajúcich sa špičky politiky aj špičky podsvetia. A tie špičky, ako susediace hroty zlatej vidličky, napichovali si rovnaké sústo z taniera prestretého pre iných.
Ak by malo byť niečo pravdy na politickej objednávke vo vlne nedávnych aj súčasných zatýkaní, ako ich prezentuje terajšia opozícia, niečo pravdy o politickom podtexte či kontexte by malo byť aj na charaktere trestnej činnosti, ktorú chce zatýkanie objasniť.
Pozatýkaní a v niektorých prípadoch aj väzobne stíhaní sudcovia, prokurátori a teraz aj policajti, neraz v pozíciách riadiacich takmer celý rezort či jeho dôležitú, samostatnú štruktúru, nie sú podozriví z páchania násilnej trestnej činnosti. Ak sa aj taká činnosť u obvineného objaví, doteraz za ním pevne stojaca politická strana, na oporu ktorej sa mohol vždy spoľahnúť, v okamihu z takto prehratej bitky ustupuje. Lebo áno, o nikom sa nedá vedieť všetko a práve toto môže byť prípad onoho osobného zlyhania a ako také, má byť vyšetrené a ohodnotené súdom.
Vyvodzovať politické konzekvencie zo zlyhania jednotlivca zaváňa boľševickým nasadením vo veci spôsobom, kedy sa každé nepohodlné konanie jednotlivca zneužívalo voči profesijnej či sociálnej skupine, ku ktorej by sa ten jednotlivec dal priradiť. Logicky či nelogicky, boľševikovi to bolo v zásade rovnako jedno ako aj fakt, či sa skutok naozaj stal. Tohto spôsobu politického boja sme sa už, dúfam, zbavili navždy. Trestný čin jednotlivca, ktorý koná ako jednotlivec, nemá byť nikdy posudzovaný v spojitosti s jeho pracovným či súkromným životom a konaním, pokiaľ s nimi nijako skutkovo nesúvisí. (po odpykaní trestu zlodej nedostane prácu pokladníka, pedofil nebude pracovať s mladistvými, domáci násilník je odlúčený od osôb ním terorizovaných)
Pri obrane dávnych skutkov svojich ľudí kriminalizuje nedávne konanie politických oponentov
A to len tak, spakruky. Ak má Róbert Fico, ako sa včera vyjadril, pocit, že tri štvrtiny obvinení a zatknutí o ktorých je reč, vznikla na základe politického rozhodnutia, pravdu má jedine v tom, že väčšia časť obvinených konala z pozícií, ktoré obsadili na základe dohody či rozhodnutia politikov. Ak páchala trestnú činnosť druhá najvyššia osoba na Ministerstve spravodlivosti, politická nominantka strany Smer- SD Jankovská a tá činnosť sa týkala ovplyvňovania činnosti či nečinnosti jej kolegov a podriadených, nejde o zlyhanie jednotlivca a konanie z nevedomosti jej podriadených. Buď je Smer- SD banda neschopných hlupákov a roky nedokázali rozoznať, čo ich nominant stvára, alebo to vedeli až veľmi dobre a vyhovovalo im to práve takto.
Ak páchala trestnú činnosť najvyššia osoba v Správe štátnych hmotných rezerv, politický nominant strany Smer- SD Kičura a z tej činnosti ekonomicky profitoval on a iní, nejde o zlyhanie jednotlivca a následné využitie takejto situácie inak poctivých podnikateľských subjektov- dodávateľov strategických komodít pre štát. Buď je v Smere- SD prevaha neschopných hlupákov, ktorí ani za roky nevedia takéto kšefty rozpoznať, alebo im to práve takto vyhovuje.
Ak pácha trestnú činnosť najvyššia osoba v hierarchii Poľnohospodárskej platobnej agentúry, politický nominant strany SNS Kožuch a z tej činnosti profituje on aj iní, nejde o zlyhanie jednotlivca a následné šikovné kroky večne nad pôdou zhrbených farmárov, ktorí sa konečne dostanú k dotáciám z Bruselu. Buď je SNS len banda neschopných idiotov, čo si nedovidí na koniec vlastného nosa, alebo im to práve takto vyhovuje.
Takto sa dá pokračovať a menovať politických nominantov v Tipose, v Cargu, na Prezídiu policajného zboru, v Národnej diaľničnej spoločnosti atď. atď. Netýka sa to ale iba politických nominantov. Martin Kvietik, Zoroslav Kollár či Norbert Bödör sa takpovediac nominovali sami zo súkromnej, podnikateľskej sféry a podozriví sú hlavne z toho, že profitovali vo svojom podnikaní práve z konania politických nominantov.
Vlnu zatýkania a obvinení naozaj spustila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. More špiny ktorú stavidlá vypustili, je zmes násilia, kradnutia, sprenevery, spolčovania sa a zneužívania právomocí verejného činiteľa. A práve to posledné spomenuté- zneužitie právomoci verejného činiteľa, stojí na začiatku reťazenia sa so spolčovaním, spreneverou, kradnutím a násilným riešením, ako poslednou inštanciou, ktorá má zabrániť odhaleniu trestnej činnosti.
Zneužitie právomoci verejného činiteľa spolčovaním nie je súhrn viacerých, spolu nesúvisiacich zlyhaní jednotlivcov. Žiadne také zlyhanie by nevyvolalo tak vysokú mieru pozornosti verejnosti. Osobnosť jednotlivca je ako tak zaujímavá pre jeho okolie. V širšom merite je to anonymná, nezaujímavá informácia o činnosti neznámej osoby. Preč s ňou, neotravujte s tým na titulnej strane!
Napokon, najlepšie sa v tomto nabaľovaní politiky a zločinu vyzná samotný Róbert Fico. Skvost svojej logiky predviedol včera novinárom pri obhajovaní svojich ľudí, údajne politickou manipuláciou obvinených predstaviteľmi terajšej koalície. Otvorene obvinil Matoviča a Sulíka z profitovania na nákupe antigénových testov pre celoplošné testovanie na koronavírus a dokázal už ten profit aj vyčísliť na štrnásť miliónov eur. Skvostné, humorné, choré. Alebo ak chcete zúfalé, panické, prepité. Jedným slovom strach.
Môže politická strana vedome konať tak, že porušuje právny predpis?
Opäť jedným slovom môže. Lebo už sa tak stalo, máme o tom precedens v rozpustení Slovenskej pospolitosti, máme k tomu indície v návrhu na rozpustenie ĽSNS. Preto môj názor z nadpisu, že politická strana môže vzniknúť, alebo jej činnosť v určitom období jestvovania môže skĺznuť do protiprávneho konania je, myslím si, opodstatnený. Ten názor je dosť vágny, uznávam. Nestojí na ničom inom, len na iracionálnom, tvrdohlavom a arogantnom obhajovaní si svojej veci a svojho pohľadu na spoločnosť Kotlebom a rovnako aj Ficom. A metaním urážok a obvinení okolo seba. Z osobnej hlúposti namixovanej z detského sirupu a vodky, z osobného strachu a onakvejšieho medikamentu, to je teraz jedno. Ráčkovanou aj plynulou slovenčinou, obhajujú sa dvaja politici neobhájiteľne.
Prečo sú novinári o piatej ráno pred kapurou prominenta?
Všetci sme už tak trochu presýtení uisťovaním sa vzájomne, že v radoch policajtov, prokurátorov a sudcov je prevažná väčšina poctivých vyšetrujúcich, dozorujúcich a rozhodujúcich, lebo nič iné nám ani neostáva. A musí to tak byť, inak by vlna zatýkania nemala priam seizmický rozmer. Je potom veľmi ľahké si predstaviť, ako meniace sa pomery na stupňoch riadenia polície pôsobia na konanie tých, ktorí ešte nedávno museli konať neautonómne. Pod hrozbou alebo za profit. Početné budú asi obidve skupiny. Osobne sa domnievam, že skôr tí, ktorí niečo marili či zahmlievali po prvej ponuke profitu, bez pridanej hodnoty hrozby, budú si užívať niečo ako satisfakciu za príkorie (sami by profitovať zrejme nevedeli a znižuje to ich sebavedomie) a dajú avízo o pripravovanom zatýkaní médiám. Z osobnej, hádam aj nízkej, škodoradosti, z pohnútok o ktorých nemusíme nič vedieť.
Napokon, deje sa to aj v opačnom garde. Vyšetrovaní sa dopredu dozvedia o záujme o ich osobu a prekvapivo zaklopú sami na dvere vyšetrovateľa, podajú trestné oznámenie v súvislosti s výpoveďou „kajúcnika“, hoci o jej obsahu nemajú mať vedomosť žiadnu. Sú to ľudské slabosti, pokojne aj osobné zlyhania, ktoré v premrštenej miere zaťahujú média do počiatočných fáz úkonov. Je to nevhodné, ale vzhľadom na marazmus kopiacich sa prešľapov v riadení právneho štátu je to aj zdôvodniteľné. Malo by to byť zdôvodniteľné aj pre Róberta Fica, ktorú svoju včerajšiu tlačovú besedu nazval „Rozklad právneho štátu“ a k tomu rozkladu prizýva ďalších zdochlinárov.
