Z celej tlačovej besedy policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorá sa konala po objavení dvoch zavraždených tiel vo Veľkej Mači, mi rezonovali dve opakujúce sa tvrdenia. Lepšie povedané, veľa krát sa opakujúca jedna všeobecná otázka novinárov a tiež viac ako raz vyslovená vysvetľujúca informácia od policajného prezidenta.
Počas besedy sa viedla polemika medzi policajným prezidentom a novinármi, do akej miery je dnes polícia schopná ochrániť jednotlivca, napríklad novinára, ktorému sa jasne a adresne nebezpečne vyhráža konkrétna osoba. Policajný prezident odpovedal vo všeobecnej rovine, čo vo svetle posledných udalostí vyznelo veľmi slabo a akoby časť preventívneho konania pred takýmito dôsledkami ich práce prenášal na samotných novinárov. Pripomenul im, že veď aj oni pri svojej práci využívajú informácie (autorizované aj neoficiálne) od jednotlivých vyšetrovateľov. Že vedia s políciou spolupracovať, keď potrebujú nejaké informácie ku svojim reportážam a že by preto bolo dobré, ak by našli (novinári) v sebe viac ochoty a dôverovali polícii vo vyšetrovaní káuz. Na toto Gašparovo konštatovanie ale opakovane zaznela tá otázka novinárov, pretože toto za odpoveď považovať nemohli.
Pýtali sa ho, či si uvedomuje, že ak by verejnosť a novinári mali pocit, že jednotlivé korupčné kauzy sú prijateľným a uspokojujúcim spôsobom vyšetrované, vyšetrené a ďalej riešené na súdoch, že či by sa novinári, už ako jediní, danými témami vôbec zaoberali. Lenže, pokračovala argumentácia novinárov, keď tri roky o korupčných kauzách, ktoré sú rôzne poprepájané na vládny Smer a to prepojenie nikto zatiaľ vyvrátiť nedokázal, polícia ostentatívne mlčí o odvádza pozornosť inde, kto iní, ak nie novinári, majú sa im venovať? Kaliňákov bonmot o skutku, ktorý sa nestal nevyvracia nič.
Korupčné kauzy boli témou reportáži zavraždeného Jána Kuciaka. Podozrivý z korupčnej kauzy sa mu nebezpečne vyhrážal. Spolu s novinárom bola zavraždená aj jeho priateľka. Policajný prezident pripúšťa, že je vysoko pravdepodobné, že motívom dvojnásobnej vraždy bola práve novinárska ivestigatíva zavraždeného. Čo dodať? Ak sa toto potvrdí, je jasné že vrahom nebude samotný korupčník, že vinným z vrážd bude viac ako len ich vykonávateľ či vykonávatelia. Máme sa teda začať vážne obávať o seba a túto krajinu, alebo máme dúfať v nejaké rozhodnejšie konanie polície?
Ja verím v to druhé, v neposlednom rade aj kvôli tej druhej veci, ktorá mi zarezonovala v tlačovej besede. Konkrétne tá vysvetľujúca informácia od policajného prezidenta.
Vysvetľoval tam, že z dvadsaťtri tisíc príslušníkov policajného zboru, sú tri tisícky z nich vyšetrovatelia na rozličných úrovniach kompetencií vyšetrovania. Aj keď všeobecný názor na prácu polície (práve vďaka tým pozametaným kauzám) je veľmi nelichotivý, neverím, že polícia ako taká je neschopná a zámerne nekonajúca. Nie ako celok. Nikdy som neveril na konšpiratívne teórie o mega organizovaných spoločenstvách zloduchov a lá James Bond a zbytok sveta.
Nič také neexistuje. Zloduch sa nemôže obklopiť iba zloduchmi. Ak áno, ostáva zloduchom jednej karpatskej doliny, zbojníckym kapitánom svojej družiny, ostane v nejakej pesničke spomenutý a rovno aj zabudnutý. Ďalej to nedotiahne.
Na rozdiel od jednotlivých karpatských dolín, sme bohužiaľ nútene prítomní v demokracii karpatského typu. Ale ani tu nemôže existovať rezort, organizácia či spoločenstvo, ktoré by čítalo tri, či nebodaj dvadsaťtri tisíc duší samých oplanov. Také niečo by nemalo životnosť jedného týždňa. V polícii (a všade inde) musí existovať kvalifikovaná väčšina zodpovedných, poctivých a fundovaných. Inak to jednoducho nejde. Inak by nemali tie každodenné výsledky, ktoré nepopierateľne majú. Takže ide v podstate iba o to, ktoré skutky sa ešte len nestanú.
Momentálne každý, kto sa k brutálnym vraždám z radov politikov vyjadril, vyslovuje zhrozenie a nádej, že vinník či vinníci budú potrestaní. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že niektorí z nich klamú. Demokracia karpatského typu už musela predýchať rôzne facky. Únos prezidentovho syna, zmarené referendum, podvodné a pofidérne zmenky, ktorých preplatenia sa domáha kde kto. Politické vraždy, minimálne Ducký a Remiáš tam patria. Okato rozkradnuté miliardy. Klamanie bez začervenania sa, hoci aj na pôde parlamentu. Nekonanie Ústavného súdu a spochybňovanie konania Ústavného súdu. Klamanie, kradnutie, vraždenie. S týmto všetkým sa musí nejako vysporiadať demokracia karpatského typu a jej orgány činné v trestnom konaní. Počnúc ministrom vnútra, generálnym prokurátorom, prezidentom policajného zboru a končiac každým jedným z tých, ktorí sú k jednotlivým vyšetrovaniam nasadení či príslušní.
Už sme tu mali operatívne odvolaných vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali až moc. Mali sme aj dozorujúcich prokurátorov obvinených z trestných činov, lebo dozorovali inak a iných, ako sa po nich chcelo. Čakám čo bude ďalej a som nesmierne naštvatý. Dúfam, že aj kvalifikovaná väčšina v celej spoločnosti, týmto niekto prekročil hranicu, ktorú ani neviem pomenovať. Čo je veľa to je moc.
